obec Borša. Jej partnermi pri žiadosti o financie z programu INTERREG sú agentúry v ukrajinskom Mukačeve a maďarskom Sárospataku. Trio obcí založilo svoju spoluprácu na tom, že ich spája rovnaká historická postava - vodca kuruckého povstania František Rákoczi II., ktorý sa narodil sa v boršianskom kaštieli 27.marca 1676, v Mukačeve ho vychovávali a Sárospatak bol jedným z významných stredísk protihabsburgského povstania, ktoré viedol.
Dvojpodlažný trojkrídlový renesančno-barokový boršiansky kaštieľ, ktorý je obklopený vodnou priekopou, je významnou kultúrnou pamiatkou, ktorej sa dostalo pozornosti až posledných 7 rokoch. Od roku 1999 tu začala rozsiahla rekonštrukcia, financovaná maďarským aj slovenským ministerstvom kultúry na základe medzivládnej zmluvy. Obec, ktorá kaštieľ spravuje, nákladné reštaurátorské práce financovala aj cez rôzne granty, nadácie a fondy a z vlastných zdrojov. "Po II. svetovej vojne slúžil ako veľkosklad potravín, neskôr v jednej jeho časti fungovala škola a potom tu bol depozitár košického múzea. Obec ho spravuje od roku 1990," vysvetlil starosta obce Michal Szabó. Podľa jeho názoru je práve kaštieľ šancou, ako zviditeľniť a pozdvihnúť obec aj región a táto idea sa ešte posilnila po našom vlaňajšom vstupe do EÚ a zrušení pomyselných hraníc medzi krajinami. "Predpoklady na to sú, rekonštrukcia totiž prebieha už od roku 1999 - do konca minulého roka do nej maďarská vláda investovala takmer 42 miliónov forintov (asi 6,3 milióna korún) a slovenská asi 1,3 milióna korún," pripomenul starosta.
Dodal, že financie na kaštieľ prišli aj z programu SAPARD - vlani obec získala na tento účel ďalších 6,7 milióna korún v rámci projektu Rekonštrukcia kaštieľa v Borši ako súčasti Tokajskej vínnej cesty. Ako je známe, táto sa stala jednou z priorít plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja. Práve Borša bola pred pár dňami centrom trojdňového Tokajského festivalu na medzinárodnej úrovni, na ktorý prišlo asi 2-tisíc ľudí. "Projekt mal de facto hodnotu až 8,1 milióna korún, piatimi percentami na ňom participovala obec a nie je tam zahrnutá DPH. Okrem toho máme prísľub na financie z programu Ministerstva kultúry Obnovme svoj dom, čo je ďalších 1,8 milióna korún," vysvetlil starosta.
Počas rekonštrukcie obec dala opraviť strechu na všetkých troch krídlach kaštieľa, zrekonštruovala dve miestnosti severozápadnej bašty, kamenné ostenia okien, staticky sa museli posilniť zvislé konštrukcie, na obnovu stropov nastúpili tesári, renovovali sa podlahy aj omietky. Obec svojpomocne vyčistila a udržuje okolie kaštieľa, dokonca sa jej podarilo po rokoch "nájsť" aj vodnú priekopu, ktorú vôbec nebolo vidieť. Dnes sú v prízemnej časti kaštieľa provizórne ukončené dve miestnosti pre stravovanie a prezliekanie účastníkov kultúrnych podujatí a robotníkov, ktorí tu pracujú. Na poschodí sú zase sprístupnené dve miestnosti pre návštevníkov, kde je zriadená výstava a tieto priestory sa používajú aj ako ubytovňa pre archeológov, ktorí každoročne počas leta v kaštieli realizujú medzinárodný archeologický výskum. "Bude tomu tak aj tento rok, od 1. júla nastúpi prvý turnus a o dva týždne neskôr druhý, celkovo sa tu vystrieda asi 30 dobrovoľníkov, väčšinou študentov, ktorí budú pracovať pod dohľadom renomovaného slovenského archeológa - Dr. Jána Chovanca z trebišovského Vlastivedného múzea," prezradil Michal Szabó.
Obec tento rok požiadala o financie z Pamiatkového úradu( 7 miliónov korún), jej najväčšie očakávania sa však spájajú so spomenutým trojhraničným projektom, do ktorého sa zapojil aj maďarský Sárospatak a ukrajinské Mukačevo. "V rámci programu INTERREG, určenému na realizáciu spoločných alebo zrkadlových projektov v prihraničných oblastiach, všetci traja partneri požiadajú o financie na projekt na svojej národnej úrovni. My sme za Slovensko vypracovali projekt za 32 miliónov korún s tým, že je v ňom zahrnuté nielen kompletné dokončenie rekonštrukcie, ale aj vytvorenie podmienok pre naštartovanie cestovného ruchu. Vo finále všetkých troch projektov bude zriadenie tematickej Rákocziovskej turistickej trasy," vysvetlil plány obce starosta. Pripomenul, že súčasťou projektu je aj vytvorenie stálej Rákocziovskej expozície, galérie, knižnice, informačného internetového centra, ubytovacích a stravovacích prevádzok či priestorov pre kongresové aktivity: "Leitmotívom je v prvom rade využiť prirodzený potenciál na turistiku - je ním nielen boršiansky kaštieľ, ale aj pamiatky v Zemplíne, Klíne a Strede nad Bodrogom, Veľkom Kamenci atď. Okrem toho sú tu geotermálne vrty, využiteľné na prevádzku kúpalísk ako aj na energetické účely. Cieľom projektu je znížiť nezamestnanosť a chudobu v obci a okolí. Ak sa ho podarí zrealizovať v plánovanom rozsahu, ľudia nájdu prácu pri poskytovaní služieb pre turistov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
