dobrovoľnosti, ale povinnosťou každého z nás. Otázka znie - je reálne, aby sa Slovensko a špeciálne región Zemplína za päť rokov dostali na úroveň vyspelých krajín, kde je triedenie v každej domácnosti samozrejmosťou? Jediným motivačným prvkom u nás vzhľadom na absenciu reštrikcií naďalej zostáva apelovanie na peňaženky radových občanov.
V súčasnosti v regióne Zemplína existujú len dve väčšie spoločenstvá, resp. združenia, ktoré odštartovali separovanie na väčšom území. Je to nezisková organizácia Zemplín, n. o., ktorá združuje 34 obcí na juhu Zemplína a Spoločenstvo Domaša pri Vranove nad Topľou, ktoré funguje tretí rok a dnes je v ňom 49 členov. Zvyšok miest a obcí Zemplína ide po vlastnej linke, napríklad pre Michalovce a Trebišov zabezpečujú separovanie Technické služby, v Snine je separovanie zatiaľ v projektovom štádiu s tým, že garantom budú tiež „technické", v Humennom sa téma separovaný zber dostala na rokovanie zastupiteľstva len včera.
Združenie Zemplín, n. o., sa od roku 1997, kedy ho oficiálne zaregistrovali, dostalo od triedenia 3 základných komodít - plastov, papiera a skla k jedenástim. „V súčasnosti dokážeme zabezpečiť odvoz, zneškodnenie alebo ďalšie zhodnotenie všetkých separantov, ktoré sa v TKO nachádzajú - kovové obaly, kombinované materiály, tetrapacky, autobatérie, elektrický odpad atď. Na rozdiel od minulosti je už na Slovensku vytvorená sieť odberateľov jednotlivých komodít. Napríklad separovanie plastov začína byť aj ekonomicky zaujímavé. Kým v roku 2000 sme za ne platili, teraz za ne platia odberatelia a za pár rokov sa cena tohto separantu zvýšila o 300 percent," povedal riaditeľ združenia Ladislav Koščo. Efekt separovania sa prejavil aj na peňaženkách občanov. Kým náklady za odpad na občana boli pri vzniku združenia 380 korún za rok a väčšina obcí jeho odvoz dotovala, v roku 2004 to už bolo len asi 225 korún a 95 % obcí ho už nedotuje.
Podobné skúsenosti majú aj v „mladšom" Spoločenstve Domaša, v ktorom dnes pôsobí 49 obcí v okolí vodnej nádrže a Vranovského okresu. „Zatiaľ triedime len plasty, papier a sklo, ale už to prináša efekt. Kým pri vzniku tunajší obyvatelia platili 150 - 200 korún ročne, teraz je to asi polovica, v niektorých obciach je to dokonca len 80 korún. Všetko je o ľuďoch a tom, že si uvedomia, že separovaním ušetria. Za separovaný odpad neplatia, len za odvoz netriedeného. Pokiaľ separujú, je ho oveľa menej," skonštatoval.
Podľa slov Milana Lukáča z firmy TEEP Bratislava, ktorá v rámci Slovenska pomáhala naštartovať činnosť viacerých združení, vrátane spomínaných dvoch v Zemplíne, je tretím na rade okolie Veľkých Kapušian. „Práve pre nich v súčasnosti vypracúvame projekt, na základe ktorého spustia mesto a 13 obcí v okolí separovaný zber. Vlani sme na objednávku Recyklačného fondu spracovali celoplošný projekt. Naším cieľom bolo zmonitorovať stav separovaného zberu a zároveň sme vypracovali víziu, ako s jeho rozširovaním postupovať do budúcnosti," vysvetlil Milan Lukáč. Za základné kritéria podpory si projekt stanovil vysokú účinnosť separovaného zberu, voľbu optimálnych záberových území, zamedzenie realizácie neefektívnych systémov a duplicitnej vybavenosti. „Ide o projekt 6Účasť obcí a miest pri zabezpečovaní zberu a zhodnocovaní odpadu', členený na dve etapy. Prvá etapa sa volá 'Návrh postupu a realizácia separovaného zberu v obciach a mestách SR' a II. etapa 'Realizácia separovaného zberu v obciach a mestách SR'. Práve on koncepčne rieši problém separovania," dodal Milan Lukáč.
Obce a mestá ho totiž musia zabezpečiť pre určité záberové územie a na základe toho dostanú istý objem financií na rozbeh a podporu separovania. Lukáč pripomenul, že súčasťou koncepcie je aj spätná väzba - päťročná viazanosť na splnenie stanovených podmienok a prísna kontrola čerpania financií, čo predtým chýbalo. „Ide o podrobné zdokladovanie, koľko a ktorej komodity združenia vyseparovali. Vytvorili sme koncepciu, ktorej súčasťou bude koordinovaný systém, lebo vylúči možnosť duplicitne získať financie na rovnaký účel v tom istom záberovom území, čo doteraz nebolo nič výnimočné. Ako sme si zistili, z doterajších už zaniknutých štátnych fondov sa na tento účel zatiaľ čerpalo okolo 800 miliónov korún, ktorých čerpanie sa takmer nekontrolovalo," dodal na záver Milan Lukáč z firmy TEEP Bratislava.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
