najčastejšími neindikovanými prípadmi sú pôrody rodičiek, pochádzajúcich z rómskej komunity či volanie starších ľudí, ktorí sa neraz potrebujú len porozprávať. Potvrdzujú to skúsenosti troch najväčších staníc RZP v regióne trebišovskej, michalovskej aj humenskej.
Primárka trebišovského oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM) Mária Cifraničová, ako aj vedúci lekár trebišovskej RZP Jozef Dudík pripisujú fenomén nárastu prípadov zneužívania zlej sociálnej situácii v regióne a rozširovaniu nízkopríjmových skupín. "Kým za ošetrenie v Lekárskej službe prvej pomoci (LSPP) pacient zaplatí 60 korún, pri výjazde RZP, ktorá slúži na záchranu života a na urgentné prípady sa neplatí nič. Mnohí ľudia v hmotnej núdzi si to uvedomujú," vysvetľuje Mária Cifraničová. Ako dodáva M. Dudík: "v telefóne dispečer nedokáže zistiť, či je výjazd sanitky a tímu RZP naozaj potrebný alebo nie preto je prijateľnejšie riziko, že tím pôjde k neindikovanému prípadu ako to, že by sme niečo podcenili."
V trebišovskej záchranke je počas dňa k dispozícii vždy jeden tím v pohotovosti, druhý mesiac už funguje aj príslužba, ktorá nastupuje v prípade potreby. Zneužívanie sa začína už telefonátmi na dispečing je to zábava, ktorej sa venujú najmä deti, ale aj dospelí vtipkári. Neraz volajú opakovane, blokujú linku a pri spätnom volaní dispečer často zistí, že išlo o hovor z telefónnej búdky. "Zbytočne nás oslovujú aj náhodní okoloidúci, ktorí našli na ceste ležať bezvládneho človeka, ani sa nepozreli, čo mu je a hneď volajú. Po príchode zistíme, že išlo o opilca, výnimkou nie je ani to, že tam nikto nie je. Nie celkom oprávnene volajú aj starší ľudia, ktorí sa len potrebujú porozprávať. Ďalšou skupinou sú tí, ktorí si akútne zhoršenie stavu spôsobili neužívaním predpísaných liekov či znižovaním ich dávok žiaľ, tento fenomén súvisí s tým, že najmä chronickí pacienti musia za lieky veľa doplácať a nemôžu si to dovoliť z malého problému sa potom po čase stáva veľký, kde už naozaj ide o život. Žiaľ, to my nevyriešime," vysvetlil Dudík.
Špecifickou skupinou "zneužívateľov" záchraniek sú rodičky z rómskych osád, ktoré si sanitku RZP mýlia so sociálnym taxíkom: "Je to tak. Pri takýchto telefonátoch však ide o život rodičky aj nenarodeného dieťaťa, takže musíme ísť. Na tvári miesta zistíme, že pôrod sa len začal, privezieme ju do nemocnice a odtiaľ ju ešte pošlú domov. Platí to aj opačne neraz nás zavolajú tak neskoro, že musíme odrodiť ešte doma alebo v sanitke. Týka sa to nielen rómskej osady v Trebišove, ale aj okolitých obcí Nového Žipova, Sečoviec, Hrčeľa, atď." Tím denne vyráža k asi 8 prípadom, Dudík priznáva, že jeden či dva sú práve spomínané pôrody. Kvôli tomu neraz dochádza ku kolíznym stavom, keď je sanitka v osade pri pôrode a na druhej strane okresu je vážna dopravná nehoda, kde naozaj ide o život. "Zabrániť sa tomu nedá, sanitka musí ísť. Počet takýchto prípadov by mohlo obmedziť len spoplatnenie teda ak by sa preukázalo, že zásah RZP nebol indikovaný, pacient by to musel uhradiť. Táto právna úprava však zatiaľ neexistuje," pripomína.
Podobné skúsenosti majú aj v michalovskej záchranke. "Je to časté, zneužívanie evidujeme asi pri tretine výjazdov. Najmä Rómovia neraz nejdú k lekárovi počas dňa ani na LSPP, kde sa platí, ale zavolajú nás dobre vedia, že je to zadarmo," hovorí primár michalovskej stanice RZP Miloš Matto. Na rozdiel od Trebišova sú tu v pohotovosti dva tímy, ale ani tie sa vďaka zneužívaniu nenudia. "Máme veľkú spádovú oblasť, stretli sme sa aj s tým, že sme utekali k chorej Rómke do Pavloviec nad Uhom a súčasne sme mali v Michalovciach vážny úraz, kde išlo pacientovi o život. Pôrody v osadách? Nič výnimočné, pritom tieto rodičky nechodia na povinné poradne a keď ich trochu zabolí, volajú rovno záchranárov vedia, že dostanú najlepšiu lekársku starostlivosť, lekár príde za nimi, nemusia cestovať a najmä… platiť. Robiť sa s tým však nedá nič, hneď by nás žalovali až v Štrasburgu."
Ani horný Zemplín nie je výnimkou zneužívanie je aj tu bežným javom, tunajší záchranári však o tom veľmi nechcú hovoriť. "My to neevidujeme, nevieme, koľko ich je," reagovala na naše otázky vedúca lekárka humenskej RZP Galina Bindasová. Podľa jej názoru ide o celoplošný problém, ktorý súvisí so zlou sociálnou situáciou platí sa u lekára, za recept, lieky a ľudia kvôli tomu vyhľadajú pomoc, až keď je zle. "Vtedy už prichádza záchranka, ale sme lekári a musíme ísť. Tí ľudia väčšinou naozaj potrebujú pomoc. Naviac, prípadné zneužívanie RZP nie je legislatívne ošetrené," dodala Bindasová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
