neprehľadnosť v zozname nájomníkov. Ten, ktorý má k dispozícii Bytový podnik mesta, ktorý byty spravuje, totiž ani zďaleka nekorešponduje s realitou. Nie je výnimkou, že v byte, ktorý má byť vyprataný, býva niekto úplne iný ako neplatič, na ktorého adresu exekučný príkaz znie.
Riaditeľ Bytového podniku Gejza Pandy hovorí, že zajtra (streda 27. júla) prídu na rad na vysťahovanie ďalšie 4 rodiny a do konca leta ich bude ďalších viac ako 20. „Príkazy na vypratanie dostávajú priebežne podľa toho, ako sme dávali žaloby. Deložácie sú síce krajným riešením, ale majú aj edukatívny charakter. Ešte vlani neplatiči súdne podania ignorovali a bez problémov podpisovali priznanie výšky dlhu, lebo vedeli, že im musíme nájsť náhradné bývanie. Medzitým sa však zmenil zákon a táto povinnosť nám odpadla, ale v tom čase už to bolo v rukách exekútorov. Až po prvých deložáciách, ktoré začali v júni 2005, si konečne uvedomili, že je to vážne," povedal. Podľa jeho názoru mesto nemôže tolerovať podlžnosti, ktoré sa vyšplhali na 100, 150, ba aj viac ako 180-tisíc korún. „Preto ani do budúcnosti neplánujeme stiahnuť žaloby. Keby sme to urobili raz, chceli by to všetci," dodal Pandy.
Priznal, že práve vďaka tlaku na pravidelné platenie nájomného pod hrozbou vysťahovania mnohí neplatiči začali platiť a niektorí radšej uhrádzajú platby formou osobitného príjemcu: „Zatiaľ máme 48 prípadov, kedy časť sociálnej dávky ide na náš účet. Staré dlhy to nevyrieši, ale aspoň sa nenabaľujú nové." Ako doplnil primátor Dezider Nagy, napriek tomu, že neplatiči si svoje problémy spôsobili sami, sa mesto snaží zmierniť sociálne dopady deložácií, komplikuje ich však neprehľadnosť: „Mesto chce operatívne riešiť bývanie matiek s deťmi, ale je to takmer nemožné. V bytoch totiž podľa zoznamu býva matka napríklad s dvoma deťmi, ale v skutočnosti sú tam len dospelí a naopak. Neostáva nám iné, len riešiť prípad od prípadu. Každý deň sedíme s riaditeľom Bytového podniku a asistentkou pre rómske komunity, ktorá chodí priamo do terénu a zisťuje, komu treba po vysťahovaní pomôcť. Zaberá nám to kopu času."
Pandy doplnil, že na každý byt, plánovaný na vypratanie, musel vypracovať osobitnú zložku, ktorá sa aktualizuje v spolupráci s rómskou asistentkou Zlaticou Kallaiovou. „Celkovo má výpoveď z bytu asi 150 chronických neplatičov, najbližší termín vypratania je streda. Počas preverovania reálneho stavu, kto vlastne v byte býva, sme zistili, že realita je celkom iná ako papierový zoznam. V jednom má bývať vdova so synom a tromi deťmi, ale on sa presťahoval inde. V ďalšom prípade majú v byte bývať len dospelí, ale reálne je v ňom dcéra nájomníka s manželom a dvoma malými deťmi. Perličkou je, že ho aj zrekonštruovala, hoci vedela, že otec má dlh takmer 130-tisíc a prípad sa rieši súdnou cestou. Ako by to nestačilo, následne sme zistili, že ona má aj vlastný byt v inej bytovke, ktorý prenajíma niekomu inému. Proste totálny chaos," vysvetlil riaditeľ Bytového podniku.
Ani Zlatica Kallaiová zatiaľ nemá presný prehľad, kto, koľko akí starí nájomníci sú vo všetkých bytoch, určených na vypratanie. „Zisťujem to priamo na mieste, keď sa chystá deložácia. Medzi Rómami je situácia napätá a správajú sa agresívne, mňa však berú inak, ako keby tam šiel Neróm," priznáva. Podľa jej odhadu v problémových bytovkách býva okolo 400 nájomníkov, koľko z nich je však aj oficiálne prihlásených, nevedno. Mesto preto uvažuje nad jednorazovým dotazníkovým prieskumom, ktorý by počet príslušníkov komunity sprehľadnil. „Súbežne riešime aj výstavbu nájomnej ubytovne. Mohla už stáť dávnejšie, žiaľ, dvakrát sme výstavbu museli odložiť, lebo v lokalite, kde mala stáť, občania spísali petíciu. Rovnako to dopadlo na Fejséši aj na Dobrianskej ulici. Nateraz sme pevne rozhodnutí pre lokalitu Pri Madaraške, ubytovňa bude riešená podobne ako azylový dom s časovým obmedzením pobytu a prísnymi pravidlami," dodal primátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
