protihabsburgského povstania Františka Rákocziho II. Medzinárodné tábory nadväzujú na archeologický a pamiatkový výskum, ktorý v areáli kaštieľa začal súbežne s jeho pamiatkovou obnovou od roku 2001 a vedie ho známy slovenský archeológ žijúci v Trebišove PhDr. Ján Chovanec PhD.: „Na našom území je to stavba, na ktorej sa zachovalo najviac renesančných architektonických detailov - ostenia okien, portály, strielne."
Archeologický výskum je podľa neho zameraný najmä na architektonický vývoj objektu. Doterajšie výskumy potvrdili, že castellum, resp. opevnený hrad bol v Borši postavený už v sedemdesiatych rokoch 16. storočia a stavba bola chránená murovaným opevnením, ktorého pozostatky archeológovia našli. „Na nároží pôvodného areálu sme objavili okrúhlu baštu. Potvrdilo sa aj to, že v prvej tretine 17. storočia kaštieľ rozšírili a na južnej strane na mieste pôvodnej okrúhlej bašty vybudovali nárožnú vežu, ktorej základy sme odkryli," vysvetlil archeológ. Výskum potvrdil aj predpoklad, že kaštieľ bol pôvodne uzavretý: „V južnej časti areálu sme objavili základy dnes už neexistujúceho krídla kaštieľa, pod ktorým sa našli pivnice s vetracími oknami." Na druhej strane výskum spochybnil hypotézu, že kaštieľ stál na mieste staršieho vodného hradu.
Súbežne s odhaľovaním tajomstiev architektonického vývoja boršianskeho kaštieľa sa našli aj nálezy hmotnej kultúry - kamenné architektonické články, keramické dlaždice, železné klince, nôž, kosák, zlomky skla, črepy z keramických nádob atď. „K najvýznamnejším a najkrajším určite patria keramické kachlice, neglazované so starozákonným výjavom Adama a Evy pri strome poznania, komorové s reliéfom vzájomne spojených sŕdc, rastlinným motívom a so zelenou či modrou glazúrou. Za ich výrobcov možno považovať habánov," vysvetlil Dr. Chovanec. Tieto vzácne artefakty sa stanú súčasťou historickej expozície, ktorej zriadenie sa pripravuje na poschodí severnej veže, kde sa podľa podania narodil legendárny František II. Rákóczi. „Pripravuje ju Rákócziho múzeum v Sárospataku a budú v nej aj rekonštrukcie dvoch kachľových pecí, ktoré podľa našich nálezov zhotovujú reštaurátori z Budapešti," prezradil vedúci výskumu.
Keďže archeologický výskum nie je lacná záležitosť, popri systematickom, ktorý financuje štát, tento rok prvýkrát prebieha aj s pomocou dobrovoľníkov. „Medzinárodné tábory začali od 2. júla vďaka občianskemu združeniu INEX Slovakia. Študenti zo všetkých kútov sveta na vlastné náklady pricestovali do Borše, aby tu spolu odhaľovali tajomstvá histórie. Ich úlohou je archeologický výskum zaniknutých častí renesančného kaštieľa," vysvetlil Ján Chovanec.
V prvom dvojtýždňovom turnuse bolo 20 študentov z Európy, ale aj z Kanady, Hong-Kongu či Kórey. Zajtra končí druhý turnus, v ktorom štafetu prebrali Malgorzata Binczyk z Poľska, Lauri Harkanen z Fínska, Maria Grigoreva a Nataša Ivonina z Ruska, Laura Dixon z Veľkej Británie, Petr Simandl z Česka, Jose Carlos Conde Martin a Jose Luis Ruiz Garcia zo Španielska, Hans De Urij z Belgicka, Yael Schindler zo Švajčiarska, Antoine Deltour z Francúzska, André Bolourchi z USA, Cho Jiyoung z Kórey, Amelie Dumont a Élise Joyal-Pilon z Kanady.
Podľa Jána Chovanca počas tejto sezóny archeológovia narazili na najstaršie kamenné opevnenie zo 16. storočia a na východnom nároží areálu pri starej pivnici objavili aj priestory niekdajšej kuchyne. V jej blízkosti je stará kamenná studňa. „Práca na výskume zahraničných študentov zaujala, nehľadia ani na vymedzenú pracovnú dobu a často pracujú naviac. Odmenou im je účasť na exkurziách v Trebišove, Košiciach, Sátoraljaújhelyi, Füzéri, Sárospataku, v okolí Borše i v tokajských pivniciach," dodal na záver vedúci výskumu, ktorý by sa podľa predpokladov mohol ukončiť v roku 2006. Po ňom by mala nasledovať konzervácia murív a náznaková rekonštrukcia zaniknutých častí kaštieľa a podzemných priestorov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
