vracať mladé rodiny. Podľa slov starostu obce Františka Genca sa vďaka pribúdaniu obyvateľov podarí zachovať v obci obe školské zariadenia - základnú aj materskú školu.
Demografický vývoj Bajan, ktoré si prednedávnom pripomenuli 635. výročie prvej písomnej zmienky, nadobudol negatívny trend po roku 1989. V tom čase v obci žilo asi 620 obyvateľov, dnes je to len 495. Bajančania kedysi pracovali v EVO Vojany, vo Veľkých Kapušanoch a Michalovciach. "Žiaľ, po revolúcii prišli o prácu a mnohí sa odsťahovali, starší umreli a domy zostali prázdne," spomína starosta a dodáva: "V posledných rokoch sa trend obracia - koľko ľudí zomrie, toľko sa aj narodí alebo viac - dedina zase ožíva."
V súvislosti s pribúdaním omladiny obec rieši aj jej potreby. Podľa starostu tento rok investovala do opravy kultúrneho domu, kde si mladí vytvorili svoju klubovňu. Apropó, bajanský "kulturák" je jedným z najväčších v regióne - staval sa v roku 1973 s tým, že je vybavený kuchyňou a veľká sála s pódiom a kapacitou okolo 450 ľudí, čo je takmer celá dedina, bola kedysi hojne využívaná. "Žiaľ, po revolúcii chátral až napokon zostal pred troma rokmi stáť ladom. Keď starosta vlani zomrel a ja som ho zastupoval, oprava sa stala mojou srdcovou záležitosťou," vysvetlil F. Genco, ktorý sa stal starostom po mimoriadnych voľbách v máji 2005. Jeho myšlienku podporili aj poslanci - od januára do mája 2005 sa kultúrny stánok zmenil na nepoznanie: "Všetko robili ľudia v rámci projektu aktivácií, do materiálu obec investovala 150-tisíc korún." Po svojom pomohli aj mladí ľudia: "Priestory si dali do poriadku sami, vybavili ich počítačom, televízorom a DVD prehrávačom, na ktoré každý z nich prispel - miestnosť používajú na stretávanie, menšie diskotéky a podobne."
Genco priznáva, že veľký kultúrny dom je pre obec aj bremenom, preto navrhuje, aby jeho časť prenajali. "Poslanci súhlasili s tým, že uprednostníme podnikateľa, ktorý využije tamojšiu kuchyňu, vytvorí tam slušné reštauračné zariadenie, ktoré v obci chýba a bude tam organizovať kultúrno - spoločenské podujatia," povedal. Podľa jeho slov obec ožíva aj v iných smeroch - samospráva investovala tento rok 25-tisíc do opravy miestnych komunikácií a chodníkov, na žiadosť do eurofondov je pripravená projektová dokumentácia výstavby kanalizácie, ešte v tomto roku chce obec stavať dom smútku. "Naša pozornosť sa orientuje na školu, do ktorej sa nám vďaka projektovým aktivitám podarilo získať päť počítačových zostáv," doplnil.
V posledných troch rokoch sa po rokoch stagnácie rodí viac detí, v škôlke je ich dnes dvanásť a v málotriednej škole 23. "Vypracovali sme si demografický vývoj do budúcnosti - najbližších päť rokov nám do prvého ročníka nastúpi asi 8-14 detí," dodal starosta na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
