včerajšieho otvorenia nového školského roka prvýkrát ožila svojimi budúcimi obyvateľmi - viac ako štyristo školákov sa po dlhých rokoch čakania konečne presťahuje do tried, zodpovedajúcich štandardu 21. storočia. Radosť z novej školy kalí fakt, že na definitívne dokončenie areálu stále chýba 60 miliónov korún.

Potreba výstavby novej základnej školy v bývalej strediskovej obci vznikla už v roku 1985. Stará, pozostávajúca zo šiestich pavilónov, dosluhovala už začiatkom osemdesiatych rokov, kedy tri museli kvôli pohyblivému podložiu asanovať. „Do michalianskej školy už v tom čase chodilo 500 - 600 žiakov, ktorí sem dochádzali aj z okolitých obcí Luhyňa, Byšta, Kazimír a Lastovce. Myšlienka vybudovania novej školy vznikla už v roku 1985. Dočasným riešením havarijného stavu pavilónov bola výstavba drevotrieskovej (tzv. azbestovej) budovy. Postavili ju v roku 1988 s tým, že má slúžiť 5 rokov. Teraz je rok 2005 a stále ešte existuje, hoci štúdie dokázali súvis medzi zvýšenou chorobnosťou detí a obsahom azbestu v budove," vysvetľuje starosta obce Štefan Tatranský.

S výstavbou budovy novej školy sa začalo v roku 1995 s rozpočtom 112 miliónov s tým, že dokončiť ju mali v roku 1999! Medzičasom došlo k úprave projektu z osemnástich na štrnásť tried, náklady napriek tomu stále rástli. „Upravený projekt rátal s nákladmi 151 miliónov korún, zatiaľ sme na škole preinvestovali takmer 137, ale stačilo to len na dokončenie učebňovej časti a jedálne. Telocvičňa, úprava vonkajších spevnených plôch a najmä asanácia dosluhujúcich starých pavilónov sú zatiaľ v nedohľadne. Tento rok sme na to nedostali ani korunu," dopĺňa súčasný riaditeľ školy V. Školka. Starosta obce Štefan Tatranský si myslí, že „ak štát školu financoval doteraz, mal by sa postarať o jej definitívne dokončenie. Obec si nemôže dovoliť vziať pôžičku 60 miliónov korún."

Obec, ktorá je od roku 2002 zriaďovateľom školy a de facto aj investorom nekonečnej stavby, má na využitie pavilónov, ktoré sa mali pôvodne zasanovať, aj alternatívne riešenie. „Ak štát nebude ochotný investovať do ich zbúrania, uvažujeme o projekte ich rekonštrukcie na domov alebo penzión pre dôchodcov, na čo by sme chceli žiadať financie z eurofondov. Je to irónia - na dobudovanie školy ani zbúranie starých budov nám peniaze nedajú, ale na rekonštrukciu áno," hovorí.

Podľa Veroniky Becovej z Krajského školského úradu „so 409 žiakmi je michalianska škola najväčšou v rámci obcí v Trebišovskom okrese a budeme sa snažiť, aby štát pridelil peniaze aj na telocvičňu."

Oficiálny prísľub, že sa budú snažiť lobovať za získanie potrebných financií na dostavbu telocvične, dali aj dvaja prítomní poslanci NR SR.

Genéza výstavby michalianskej školy

1964/65 - otvorenie 6 novovybudovaných pavilónov

1965/66 - ZŠ navštevuje 628 detí

Začiatok 80. rokov - pavilóny začínajú klesať kvôli pohyblivému bentonitovému podložiu, havarijný stav

1985 - prvá myšlienka výstavby novej budovy školy

1988 - dočasné riešenie havarijného stavu vybudovaním azbestového pavilónu. Tri murované musia zasanovať (hygienicky závadný pavilón má slúžiť max. 5 rokov)

1992 - Okresný úrad v Trebišove opäť otvára otázku vybudovania novej školy

júl 1995 - súťaž na dodávateľa 18-triednej školy s dvoma služobnými bytmi

október 1995 - začiatok výstavby, konkurz vyhrala firma Giramex, s. r. o. Sečovce, plánované náklady asi 90 miliónov korún (plánovaný koniec výstavby - júl 1999)

október 1998 - zmena projektu z 18 tried na štrnásť bez služobných bytov

1995 - 1999 - štát investoval do výstavby necelých 16 miliónov korún

november 2000 - zmena dodávateľa, novým sa stal Orvis, s. r. o., Košice

august 2002 - investorstvo prešlo na obec Michaľany

2000 - 2004 - na stavbe sa preinvestovalo 121 miliónov korún

2004/05 - školu navštevuje 409 detí z piatich obcí

apríl 2005 - kolaudácia učebňovej časti

5. september 2005 - odovzdanie učebňovej časti

1995 - 2005 - na výstavbe sa preinvestovalo 137 miliónov korún

2005 - chýba asi 60 miliónov korún na telocvičňu a zbúranie pavilónov (lyv)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín