premenili stred obce na kúpalisko. Za pár minút boli desiatky rodinných domov, záhrad a pivníc pod vodou. Dážď dokonca vytrhal asfalt na ceste medzi Michaľanami a Veľatami.
„Od Majera na hlavnú cestu sa zrazu začala valiť voda a náš dom je hneď pri križovatke. Záhrada mi v okamihu celá plávala vo vode. Tento rok je to už tretíkrát, poriadne zaprší a je to. Dvakrát sa mi to stalo na jar, zemiaky a zeleninu som už musela podsádzať a teraz toto. Kým sme sa s neterou spamätali, vody sme mali plný dvor a o pár minút bola aj v pivnici," spomína Helena Domanická. Jej neter Mária Bodisová priznáva, že z úrody, na ktorú sa obe tešili, už tento rok nebude nič. „Zo 17 riadkov sme stihli vybrať dva, pozrite, toto je všetko, čo budeme mať na zimu. Zvyšok zhnije v zemi," ukazuje na dve sporé kôpky zemiakov.
Podobné zážitky sme si vypočuli aj od ostatných obyvateľov. „Prišlo to smerom od Košíc, také čosi nepamätám 30 a možno aj viac rokov. Podobnú prietrž mračien sme tu mali, keď som bol ešte žiak, ale ani vtedy to nebolo také hrozné. Teraz nebolo vidno na meter, podobalo sa to fujavici, aká býva pri intenzívnom snežení a vetre v zime. Všetko bolo biele, trvalo to len necelé dve hodiny, ale v priebehu chvíle som mal pivnicu do polovice plnú vody," hovorí starší z Michaľančanov Vojtech Dušička. Aj babičke Márii Stančákovej voda zatopila záhradu a pivnicu a dostala sa aj do kôlne, kde má poukladané drevo na zimu: „Jój, takéto tu ešte nebolo. Hrôza!" Ďalší hovorili o polámaných ovocných stromoch, vytrhanej omietke na fasádach, zdeformovanom betóne, vytrhanom asfalte...
Pracovníčky obecného úradu sledovali vyčíňanie vodného živla v priamom prenose z kancelárií na poschodí. „Miestny potok tečie hneď vedľa našej budovy. Zrazu sa zdvihol, vybrežil a tiekol po ceste a chodníkoch na dolný koniec dediny. Na ceste voda siahala do výšky asi pol metra a tiekla na dolný koniec dediny. Aj budova úradu plávala vo vode, dostala sa až po prvý schod, " vysvetľovali.
Zrazu akoby uťal, po jeden a polhodinovej prietrži mračien vyšlo slnko. „Zasiahlo to asi polkilometrový úsek v centre dediny a najbližšie ulice. Bilancia? Asi 70 zaplavených dvorov, 40 záhrad a 30 pivníc, zaplavená kotolňa základnej školy... zatiaľ to len vyhodnocujeme," vysvetlil starosta obce Štefan Tatranský.
Polícia musela úsek od kostola po križovatku Luhyňská - Športová uzavrieť, kým voda trochu neopadla. Okolo piatej zavolali hasičov, aby prišli ťahať vodu zo studní a pivníc. Niektorí ľudia si pomáhali vlastnými čerpadlami. „Skončili sme okolo pol desiatej v noci," dodal Tatranský. Také vystrájanie živla ani on nepamätá 40 rokov, naposledy to zažil ešte ako chlapec: „Vždy nás ohrozovala riečka Roňava, teraz to bol prvýkrát miestny potok, ktorý sa do nej vlieva. Príval z neho spôsobil, že sa zdalo, akoby Roňava tiekla opačne. Nestíhala totiž pojať to množstvo vody."
Doplnil, že záchranné práce pokračovali aj v priebehu včerajška, kedy na pomoc rodinám, postihnutým prívalmi vody, opäť prišli hasiči: „Hneď sme objednali aj dezinfekčné prostriedky na dezinfekciu studní a pivníc." Odhadnúť škody je podľa neho zatiaľ nemožné, lebo ľudia ich len priebežne nahlasujú. Obec im vyšla v ústrety - aby nemuseli kvôli hláseniu poistnej udalosti cestovať do Trebišova, starosta potrebné tlačivá včera doniesol na obecný úrad.
Podľa Heleny Domanickej a Márie Bodisovej majú tunajšie záplavy svoj dôvod a nie je ním neovplyvniteľné počasie. „Naša záhrada je pod úrovňou cesty a rigoly sú veľmi plytké. Keď začne pršať, voda sa prelieva cez okraje a udiera na dvory pri ceste. Opakuje sa to už roky," hovoria unisono.
Starosta priznáva, že je to tak: „V minulosti, keď sa tu opravovali cesty, ktosi 'múdry' povedal, že odvodňovacie rigoly už nebudú potrebné. Preto ich na niektorých miestach zasypali. Podobne sa v minulosti postupovalo pri úpravách po plynofikácii."
Povedal, že na viacerých miestach dediny preto celkom chýbajú alebo nie sú dosť hlboké: „Ide o štátne cesty, cestári to už začali riešiť - teraz ich prehlbujú a pokiaľ viem, chcú aj vyhĺbiť nové tam, kde je to potrebné."
Na rozdiel od ciest a rigolov miestnemu potoku musí „rozkázať" obec. Podľa starostu po pondelkovej skúsenosti začínajú uvažovať nad tým, že jeho tok odklonia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
