kaštieľa ako sanitkár," spomína živá encyklopédia histórie trebišovskej nemocnice Miroslav Voroňák. Dodáva, že ešte pamätá časy, keď pacientov vozil do dnes už neexistujúcej nemocnice v Čiernej nad Tisou. "Bolo tam infekčné oddelenie, ale zaniklo, podobne aj oddelenia v Sečovciach či Veľkých Kapušanoch. Kedysi to všetko patrilo pod jeden OÚNZ v Trebišove," vysvetľuje muž, ktorý pozná hádam každý kút nemocnice: "Či sa pacienti zmenili? Ani nie, sú aj spokojní aj nespokojní. Dnes robím v strážnej službe,poznám tu všetkých lekárov aj sestričky."

Práve včera sa na pôde trebišovského kultúrneho strediska konala slávnostná akadémia pri príležitosti osláv jubilea nemocnice. Zdravotníci, medzi ktorými nechýbali bývalí pracovníci nemocnice, oslavovali počúvaním odborných prednášok, zábava prišla na rad až k večeru. Menšie skupinky pamätníkov debatovali so svojim mladými kolegami v menších skupinkách a spomínali. "Do Trebišova som v roku 1978, keď sa dokončovala nová budova, prišiel zakladať oddelenie ARO, " vracia sa takmer 30 rokov dozadu bývalý primár ARO MUDr. Róbert Rehák, ktorý je už 11 rokov dôchodcom. "Začínal som s dvoma sekundárkami - na mojom "oddelení" ma čakali holé panely a kopa trčiacich drôtov a káblov. (smiech) Bolo to trápenie, lebo za pánom riaditeľom Jalčovikom človek mohol ísť len, keď mal dobrú náladu. Našťastie, jeho sekretárka ma mala rada a vždy mi poradila tú správnu chvíľu. Trvalo rok, kým tu bolo ARO - neraz sme tu boli do polnoci," zalovil v spomienkach. ARO vraj vtedy ako jediné nebolo vymaľované na bielo ale na zeleno. Prezradil, že najviac ho teší, že niektoré veci sú na oddelení stále na tom istom mieste, hoci moderná doba jeho tvár dosť zmenila: "Koberec v mojej bývalej pracovni a nábytok." Na primára si možno spomínajú dnes už dospelí ľudia, ktorých pred rokmi uspával - tvrdí, že vedel pichať bezbolestne. "Treba poklepať miesto vpichu, najskôr vpichnúť len ihlu a naplnenú injekčnú striekačku na ňu len nasadiť," vysvetľuje. Dodáva, že celá procedúra je založená na rýchlosti: "Keď mi to ako medikovi ukazoval lekár, pochopil som to až po trojnásobnom spomalení. Neskôr som to použil pri malých deťoch aj dospelých."

Súčasný riaditeľ nemocnice Vladimír Vojtuš pripomína, že napriek zmenám je trebišovská nemocnica najväčším zamestnávateľom v meste: "Dáva prácu 721 ľuďom, je tu ešte taký podnik?" smeje sa. A čo pacienti? "Nechce sa mi veriť, ale môže mať už toľko. Prvýkrát som je služby využila ako maturantka - slepé črevo mi ešte operovali v starom kaštieli a tam sa narodili aj moje dve deti," dozvedeli sme sa od 61-ročnej pani Valérie z Trebišova. S úrovňou nemocnice ja spokojná, za celé roky ju vraj len raz vymenila za košickú. "Jedine mi vadí čakanie, ale to je asi všade."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín