turistickú inraštruktúru za dva milióny korún. „Práve pripravujeme záverečnú správu europrojektu," povedal starosta Brekova Ján Ambro.
Peniaze obec získala z predvstupového fondu Phare, časť spolufinancovala zo svojho rozpočtu. Postavili sa za ne prístupové komunikácie z južnej i severnej strany a záchytné parkoviská. Obec dala v priestoroch bývalého hradného rybníka vymurovať dve studničky s pitnou vodou a postaviť altánok s ohniskom, odkiaľ je výhľad na hrad. Pribudol aj chodník k jaskyni, ktorú tu nazývajú Brekovská Artajama a sociálne zariadenia. Kvôli lepšiemu prístupu boli odstránené kroviny na viacerých miestach v okolí hradu. „Veľa turistov chodilo na hrad, ťažko sa tu však kvôli drevinám pohybovali a nebolo tu žiadne miesto, kde by sa mohli zdržať. Teraz sa to aspoň čiastočne zlepšilo," hovorí starosta Ján Ambro.
Hlavný problém historickej stavby však projekt nerieši. Ruiny hradu sa ďalej rozpadávajú. Aj mladší obyvatelia dediny pamätajú, ako sa oddelili časti opevnenia a s veľkým rachotom dopadli dole. Padajúce murivo našťastie neohrozuje domy v dedine, zostáva na nádvorí alebo sa zachytí o lesné porasty na hradnom kopci.
Chátrajúci hrad je vo vlastníctve štátu, ktorý neplánuje do jeho opráv investovať. Aj keď starosta tvrdí, že zvyšky opevnenia zatiaľ neohrozujú zdravie turistov, samospráva začala pripravovať ďalšiu etapu projektu. Jej cieľom by bola aspoň konzervácia hradných múrov. Ambro hovorí, že sa budú uchádzať o prostriedky Nórskeho kráľovstva. „Išlo by už o niekoľko miliónov," poznamenal. Nórsko nie je členom Európskej únie a za prístup na európske hospodárske trhy musí platiť dve miliardy nórskych korún ročne. Tieto peniaze sa delia medzi členské štáty a Slovensko by z nich počas piatich rokov malo na rôzne projekty dostať 70 miliónov eur.
Brekovský hrad je dobre viditeľný z cesty medzi Strážskym a Humenným. Bol postavený v trinástom storočí a patril do sústavy hradov na uhorsko-poľskej ceste, ktorú tvorili hrady Čičava, Jasenov a Vinné. Pravdepodobne od protihabsburských stavovských povstaní na konci sedemnásteho storočia bol neobývaný a odvtedy pustol. Od augusta 2004 patrí brekovský hradný kopec medzi územia európskeho významu. Vďaka svojej polohe 338 metrov nad morom je známy nádherným výhľadom. Pri peknom počasí je z neho možné vidieť Sninu či Zemplínsku Šíravu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
