sprevádzkovania vodnej nádrže Zemplínska šírava a 30. výročia prevádzky vodárenskej nádrže Bukovec. Na rozdiel od vodohospodárov, ktorí sa o oboch nádržiach vyjadrujú v superlatívoch, majú na napúšťanie Zemplínskej šíravy iný názor tí, ktorí pred 40 rokmi prišli o domovy.
„Štát nás vtedy okabátil," tvrdí 62-ročný Michal Lukačeňa z Klokočova: „Mali sme tam ovocný sad so 166 stromami, časť ešte zostala pod cestou, zvyšok skončil pod vodou aj s naším domom a poliami. Dostali sme 64-tisíc korún."
Lukačeňa spomína na časy, keď ako chlapec chodieval cez polia do Zalužíc: „V 50. rokoch tam otec chcel založiť vinicu, ale ktosi 'zhora' mu poradil, že sa to neoplatí, lebo o pár rokov bude všetko pod vodou. A tak sa aj stalo. Okolo 30 rodín vtedy muselo opustiť svoje domy a vystaviť si nové v dedine. Dnes to voláme Nová ulica. Nebohý otec preto do smrti ľutoval, že sa po vojne vrátil z Nemecka, kde sa mu dobre darilo."
O pôdu pred 40 rokmi prišla aj 76-ročná Anna Pazičová z Klokočova: „Mali sme tam 8 hektárov, meter štvorcový vykupovali po 40 halierov - smiešne! Ja osobne som sa v Šírave v živote nekúpala, ale pred pár rokmi bol aspoň z toho osoh, že po domoch bývali českí turisti. Dnes už ani to neplatí. Ja si myslím, že to neprinieslo nič." Podobný názor sme si vypočuli aj od obyvateľov Kusína a Kaluže.
Vodohospodári majú na celú stavbu úplne opačný názor. „Je škoda, že dnes ľudia vnímajú len to, že prišli o domovy. Význam tohto diela je nepopierateľne pozitívny. Vybudovanie Zemplínskej šíravy, ktoré bolo súčasťou projektu úprav Východoslovenskej nížiny, zmenilo tvár celého Zemplína a naštartovalo tu rozvoj. V prvom rade sa stali minulosťou každoročne sa opakujúce záplavy, naštartovala sa intenzifikácia v poľnohospodárstve, obce v jej okolí mali zrazu vodovod a kanalizáciu a v neposlednom rade sa tu naštartoval aj cestovný ruch. Dnes to berú ako samozrejmosť," myslí si štátny tajomník ministerstva životného prostredia Peter Stanko.
Generálny riaditeľ sekcie vôd MŽP Marián Supek dopĺňa, že „z pohľadu vtedajšej ČSSR bola Šírava retenčným objemom 100 miliónov m3 unikátom, má význam aj ako zásobáreň vody pre poľnohospodárstvo, EVO Vojany a štátna rezervácia pre vzácne druhy vtáctva."
Podľa generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Aleša Mazáča je nádrž schopná poňať obrovské množstvo vody zo siedmich najdôležitejších vodných tokov regiónu: „Prietok 600m3 za sekundu dokáže znížiť na 100. Škoda, že ľudia v jej okolí nepamätajú, že ročne bolo v regióne Zemplína zaplavených asi 200-tisíc hektárov pôdy, čo je už dnes minulosť."
Peter Stanko doplnil, že „Michalovce mali vďaka Šírave v 80. rokoch najhustejšiu obchodnú sieť a ako prví v ČSSR vybudovali pešiu zónu." Riaditeľ košického odštepného závodu PbaH Vladimír Kundrát priznáva, že „prístup ľudí je daný aj neinformovanosťou o význame diela."
VEDELI STE, ŽE...
- Veľké záplavy boli po prvýkrát zakreslené do tzv. „Lasarovej mapy" - v roku 1528 medzi Michalovcami a Sobrancami v časti Horné Blatá (terajšia vodná plocha Z. Šíravy) vznikla súvislá vodná plocha a južne od Zalužíc súvislé lužné lesy
- Ničivé povodne v Potiskej nížine v roku 1772, 1816 a 1817 mali odozvu aj na kráľovskom dvore
- V roku 1887 sa vytvorilo Vodné družstvo Senné Blatá so sídlom v Iňačovciach, neskoršie v Lúčkach a napokon v Michalovciach
- Výstavba VN Zemplínska Šírava bola schválená vládou ČSR 10. 5. 1961. Schválené investičné náklady predstavovali 207,3 mil. Kčs, skutočne sa prestavalo 188 mil. Kčs
- Samotná výstavba začala sypaním východnej hrádze, pre betonáž sa pripravilo 11 500 m3 betónu v dvoch betonárkach. V júli 1964 dosiahol mesačný výkon 2 113 m3 betónu
- Pri výstavbe prívodného kanála zemné práce v rozsahu 2 114 000 m3 rozdelili na štyri úseky, staval sa asi 20 mesiacov, pracovalo tu naraz 15 bagrov a 30 buldozérov
- Ako posledný v roku 1966 dokončili výpustný kanál. Je dlhý 2 465 m s čiastočnou úpravou Laborca v dĺžke 514 m.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
