odštartovalo v roku 2003, sa včera dostal do finále. "Vyčistili sme posledné plochy, osobne som bol primátorovi mesta oznámiť: Hotovo! Rómovia, ktorí pracujú na aktivačný príspevok cez tunajšie združenie Populy, sa iniciatívne pustili do dočisťovania, hoci už nemuseli," povedal včera dopoludnia riaditeľ technických služieb mesta Slavomír Illeš.

Dnes priznáva: "Pred tromi rokmi som neveril, že je to reálne." Nielen Rómov, ale aj pracovníkov TS, ktorí boli do projektu zapojení a vedenie mesta šokoval konečný objem TKO, ktorý sa v osade nahromadil. "Spolu sme vyviezli 4-tisíc ton odpadu. Len pre porovnanie, v celom meste Trebišov, ktoré má 22-tisíc obyvateľov vyvezieme ročne 7-tisíc ton. Pritom na Kraskovej ulici býva rádovo okolo tritisíc ľudí," dodáva Illeš. Pripomína, že veci sa pohli až po zriadení Poradného zboru primátora mesta pre riešenie rómskej otázky, ktorý funguje od roku 2003. "Komunikácia so zástupcami komunity priniesla ovocie aj v tomto smere a pre primátora mesta Dušana Poľackého sa vyčistenie osady stalo prioritou. Napokon sme všetci- Rómovia aj Nerómovia pochopili, že tento krok napokon bude aj prevenciou voči epidémiám, ktoré by v osade z toho neporiadku mohli vzniknúť. Napokon - už sa tam nejaké aj vyskytli, epidemiológovia nás na to upozorňovali," hovorí Illeš.

Dodáva, že prvá etapa čistenia osady začala ešte v roku 2003, kedy mesto žiadalo o 1,2 milióna korún z Úradu splnomocnenkyne vlády - projekt však neprešiel, mesto sa preto do upratovania pustilo vo vlastnej réžii. Riaditeľ priznáva, že s odhadom, koľko odpadu v osade reálne je, sa vtedy poriadne "sekli". "Projekt znel na 200 ton, mesto napokon vyviezlo tisíc a ani to nebolo vidno. Pohlo sa s tým až v rokoch 2004 a 2005, kedy sa do projektu zapojilo aj združenie Populy - to zamestnalo ľudí na aktivácie a pol miliónom korún prispeje aj na uloženie odpadu na skládke v Brehove," vysvetľuje. Celkové náklady len za uloženie odhaduje na 2 milióny korún, ďalšie sú v práci, mechanizmoch, nafte, potrebnej na prevoz atď. Illeš neočakáva, že by Rómovia začali zrazu platiť za odpad, vývoz veľkoplošných kontajnerov je však podľa neho "lacnejším riešením ako epidémia alebo opakovanie čistenia." Zo súčasných 5 sedemtonových kontajnerov v osade zostanú asi dva, ktoré sa budú pravidelne vyvážať: "Vyvezenie jedného stojí 1200-1500 korún, takže ročne pôjde o stovky tisíc a nie milióny."

Už nikdy viac?

Koordinátor aktivačných prác v osade Andrej Demeter( na snímke) dodáva, že "po rokoch sa v osade konečne dá dýchať." Spolu s ostatnými hovoril v superlatívoch o zmenách, ktoré v komunikácii s Rómami nastali od roku 2003. "Poradný zbor funguje naplno a nejde len o čistenie osady, ale aj iné veci - rokovania s energetikmi, vodármi, vybudovanie novej bytovky, teraz sa plánuje výstavba pevnej cesty," vyratúva ústretové kroky mesta smerom ku komunite. Priznáva, že takmer nikto v osade za služby neplatí: "Čo môžeme robiť? Práce niet, ešte že sú tie aktivácie, aspoň nejaká koruna do rodín a urobíme niečo aj pre seba." Na otázku, či sa odstránený odpad v krátkom čase opäť nenakopí, pokrčí plecami: "Verím, že nie, v osade sú už poriadkové hliadky a aj myslenie Rómov sa mení. Zvyšok závisí od toho, ako často sa budú vyvážať kontajnery."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín