včerajšom stretnutí starostov 31 obcí, ktoré sú doň zahrnuté, to skonštatoval generálny riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Stanislav Hreha s upozornením, že prípadné fiasko môže mať fatálny dopad na projekty, ktoré VVS, a. s. chystá v programovacom období na roky 2007 - 2015.
"Leitmotívom projektu bolo skvalitniť život Zemplínčanov, keďže voda v ich studniach už dlhodobo vykazuje prítomnosť škodlivých látok, najmä dusičňanov. Odbery zo začiatku júla 2005 to dokazujú - zo 140 vzoriek 122 nevyhovuje normám, vo takmer 70 percent vzorkách je 17-násobne prekročený limit dusičňanov," pripomenul fakty riaditeľ michalovského závodu VVS, a. s. Oliver Petrík. Upozornil, že napriek tomu je predpokladané percento napojenia sa domácností na ukončené vodovody nízke. "Keď sa projekt pripravoval, samosprávy cez podpisy svojich občanov hovorili o 100-percentnej napojenosti. Teraz sú vodovody pripravené na kolaudáciu, ale občania už záujem nemajú. Predbežné kontroly n z 20. októbra dokazujú, že napojenosť sa pohybuje okolo 60 - 80 percent, ale sú aj obce, kde je len 50, ba aj 14. Tí, ktorí pred pár rokmi vodu chceli, teraz tvrdia, že je drahá. Radšej pijú závadnú z vllastných studní," povedal. Vysvetlil, že jedinou povinnosťou občana bolo vybudovanie vodomernej šachty v hodnote asi 7-tisíc korún, reálne náklady na vodovodnú prípojku predstavujú až okolo 20-tisíc.
Starostka Slávkoviec Mária Brejdová oponovala, že nízka napojenosť je výsledkom zlej sociálnej situácie občanov, v ktorej v čase príprav projektu neboli: "Napriek tomu ľudia vodu chcú - aj keď sa možno nenapoja hneď na začiatku, urobia tak v priebehu dvoch - troch rokov." Starosta Bežoviec Michal Posypanka a mnohí ďalší jej slová len potvrdili. Podľa starostky Hažína Márie Šimkovej je potrebné s ľuďmi viac komunikovať: "Žiaľ, obce a my starostovia sme boli postavení mimo celého projektu. Obce máme celé rozkopané, ľudia za nami chodia, sťažujú sa a my nemáme ako reagovať." Nízkej napojenosti chcú predísť v Sennom, kde sa vodovod začne budovať v ďalšej etape. "Obec sa rozhodla časť nákladov na vybudovanie šácht prekryť z rozpočtu. Občan zaplatí len 3-tisíc korún. Pravda je taká, že ľudia nemajú ani toľko, mnohí aj túto čiastku chcú splácať," vyjadril sa tunajší starosta Peter Saboslai.
Podľa Petríka nezáujem ľudí môže spôsobiť "poriadne fiasko." V projekte totiž VVS, a. s. deklarovala návratnosť investície ako aj splnenie určitého cieľa: "Pri "skladaní účtov" to budeme musieť fondu ISPA dokázať, pokiaľ sa ľudia nenapoja, nebude to možné a vznikne dojem, že EÚ zbytočne vyhodila peniaze." Hreha upozornil, "že zlyhanie pri tomto projekte môže spôsobiť nedôveru EÚ, ktorá následne nebude chcieť finančne podporiť ďalšie, ktoré chystáme na roky 2008 - 15." Podľa Hrehu VVS, a. s. uvažuje, že "pri všetkých ďalších plánovaných investíciách budú musieť občania podpísať zmluvy o budúcich zmluvách, kde sa zaviažu, že po dokončení vodovodu sa napoja."
Fakty o projekte ISPA
Projekt začali pripravovať samosprávy, v súčasnosti je prijímateľom pomoci z EÚ VVS, a. s. Projekt je jedným z najväčších na Slovensku, jeho celkové náklady predstavujú takmer miliardu korún. ISPA naň prispela sumou 16,5 milióna eur, štát 5,9 milióna eur a VVS, a. s. 1,2 milióna eur.
Investičné aktivity v Zemplíne pozostávajú z výstavby vodovodnej siete, vodojemov, kanalizácie, prečerpávacích a odkalovacích nádrží, rekonštrukcie ČOV v Michalovciach, vybudovania ČOV v Pavlovciach nad Uhom a hlavnej prečerpávacej stanice vo Veľkých Kapušanoch. Projekt zasiahne územie s plochou 700 kilometrov štvorcových a bude slúžiť takmer 90-tisícom obyvateľom v 31 obciach.
Do konca roka 2005 by voda mohla tiecť v prvých 4 obciach - Zalužice, Vŕbnica, Budkovce a Bežovce a v ďalších siedmich do pol roka. Medzitým začínajú výstavby vodovodov v ďalších. Harmonogram je trochu posunutý, záväzný je však termín ukončenia, naplánovaný na koniec roka 2007. Cena 1,5 litra vody vo fľaši je 5 - 20 korún, cena 1,5 litra nezávadnej pitnej vody z vodovodu sú 4 haliere.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
