žiakov. V tej novosadskej je to podobne, ale chýba to najdôležitejšie - telocvičňa. Režim telesnej výchovy je tu úplne iný ako v stovkách škôl na Slovensku - žiaci musia cvičiť na chodbách.
"Vyštudoval som telocvik, ale s niečím podobným som sa nikde nestretol. Hodiny sme museli prispôsobiť bojovým podmienkam. Pokiaľ nechceme, aby dochádzalo k úrazom, musíme improvizovať. Loptové hry tu absolútne neprichádzajú do úvahy," uviedol nás do novosadskej reality telocvikár Daniel Kemberka.
Školu postavili v roku 1958 s tým, že jej súčasťou mala byť aj telocvičňa. "Škola s dvoma pavilónmi s prepojovacou chodbou sa napokon sprevádzkovala bez nej s tým, že sa časom dobuduje. To sa nikdy nestalo, a tak školáci už takmer 50 rokov cvičia na školských chodbách," vysvetľuje riaditeľ Dušan Bajus, ktorý je sám bývalým žiakom školy. Tú dnes navštevuje 338 žiakov. Priznáva, že pri asi 40 hodinách telesnej výchovy, ktoré je tu potrebné týždenne odučiť, spôsobuje chýbajúca telocvičňa poriadne problémy. Nehovoriac o rizikách cvičenia na chladnej, ale najmä poriadne tvrdej dlažbe: "Väčšina klasických disciplín sa tu vôbec nedá odučiť. V lete sú deti čo najviac vonku a v zime sa viac venujeme turistike a menej rizikovým telesným aktivitám."
Pred pár rokmi sa škole podarilo vytvoriť aspoň improvizovanú telocvičňu - vznikla na mieste bývalej zborovne, má rozmery asi 10 krát 5 metrov. Namiesto chránených hrubých skiel sú tu len klasické okná. "Bola to najväčšia miestnosť na škole, učiteľov sme preto presťahovali na iné miesto a prispôsobili sme ju na telesnú výchovu. Aspoň niečo," myslí si riaditeľ. Priznáva, že ani tu cvičenie nie je bez rizík. Zatekajúca strecha spôsobuje neustále vzdúvanie parkiet, ktoré je ako stvorené na potknutie.
Starosta obce Ján Kapajka hovorí, že problém telocvične sa samospráva snažila riešiť už roky. Prosby o pridelenie kapitálových príspevkov, oslovovanie politikov ani lobing zatiaľ nepriniesli žiadny efekt. "Všetko sa odvíjalo od prípravy projektu a len ten stojí 800-tisíc korún až milión. Obec si to pri svojom 15-miliónovom rozpočte jednoducho nemôže dovoliť," povedal. Dodal, že očakával pomoc okolitých obcí, z 338 žiakov školy je totiž len 115 z Novosadu, zvyšní dochádzajú z Hrane, Kysty, Hrčeľa, Kašova, Zemplínskeho Branč a Oborína: "Ide o malé obce, ktoré tiež nemajú peniaze. Povedali mi, že škola je naša, tak sa o ňu máme postarať."
Novosad sa tento rok rozhodol "ísť do rizika" sám. Obecný úrad mal k dispozícii starý, dnes už nepoužiteľný projekt výstavby telocvične spred roku 1989, ktorý v súčasnosti prepracúva projektant s tým, že obec chce o peniaze požiadať z eurofondov. "Teraz zaň zaplatíme len desatinu s tým, že zvyšok doplatíme, keď získame peniaze. Pozemok, kde má telocvičňa vyrásť, je majetkovo-právne vysporiadaný," vysvetľuje starosta.
Riaditeľ Dušan Bajus na záver dodáva, že ešte do konca roka zvolajú starostov okolitých obcí, aby pri financovaní výstavby pomohli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
