chráme, ktorému po prírodnej katastrofe hrozilo zrútenie, teraz dokončujú interiérové maľby, do Vianoc ešte zreštaurujú a rozšíria ikonostas. Celá oprava zachovala pôvodný vzhľad stavby z osemnásteho storočia.
Zemetrasenie, ktoré v máji 2003 zasiahlo Zemplín, postihlo najmä Jasenov. Z celej dediny bol zase najviac poškodený kostol. Ľudia špekulovali, že k tomu prispelo jeho bombardovanie v druhej svetovej vojne a nevýhodná poloha na kopci. Hlboké trhliny nad hlavnou kupolou a oknami narušili statiku chrámu. "Kostol sa zatvoril, pohyb v ňom bol nebezpečný. Bohoslužby sme museli presunúť do obecného úradu," hovorí terajší duchovný správca farnosti Matúš Marcin.
Veriacich zemetrasenie postavilo pred dilemu - je lepšie chrám zbúrať a postaviť nový alebo sa pokúsiť zachrániť pôvodný. Dedinu táto otázka rozdelila, spor nakoniec vyriešilo až referendum. Väčšina veriacich, najmä starších ľudí, rozhodla, že takmer dvestoročná sakrálna stavba dostane šancu na záchranu.
Malá cirkevná obec však nemala prostriedky na financovanie opravy.
Podarilo sa ich získať z viacerých zdrojov - pol milióna poslal do Jasenova zo svojej rezervy premiér Mikuláš Dzurinda, nasledovala zbierka v päťsto katolíckych farnostiach, niečo poslali aj rodáci z Ameriky.
Farnosť vybrala stavebnú firmu zo Sobraniec, ktorá ponúkla najnižšiu cenu. Tá strhla strechu a zhotovila spevňujúci veniec spájajúci obvodové nosné múry. Čoskoro sa však ukázalo, že na náročnú opravu firma nemá technológiu, drahé náradie ani skúsenosti. Práce v jeseni 2003 ukončila a kostol zostal pred blížiacou sa zimou odkrytý. "Dažde, ktoré prišli, ešte viac poškodili statiku kostola," spomína farár Marcin.
Väčším škodám sa zabránilo len vďaka provizórnemu prekrytiu chrámu. Ľudia sa však začali znova sporiť, čo s kostolom. Niektorí chceli pôvodné klenby zbúrať a nahradiť ich dreveným podhľadom. Nájsť riešenie nepomohli rozhádanej kurátorskej rade ani rozdielne statické posudky a rady pamiatkárov. Marcin nakoniec získal kontakt na firmu zo Žiaru nad Hronom. Tá mala nástroje i technológiu, akou sa opravujú kostoly v zahraničí. Dokázala zabezpečiť statiku pri zachovaní pôvodných klenieb. "Urobila injektáž múrov - do všetkých trhlín sa dali špirálovité oceľové prúty a potom špeciálny cement, ktorý sa pri rastúcej teplote rozpínal a vytesnil praskliny," hovorí Marcin.
Aj keď tomu nikto spočiatku neveril, kostol bol vlani v decembri pripravený na vysviacku. Stihlo sa to na poslednú chvíľu, týždne pred vysviackou sa pracovalo takmer nepretržite. "Hlavné ikony sa inštalovali poslednú noc a bohoslužobný stánok bol pozlátený len hodinu pred vysviackou," popisuje Marcin. Náklady na opravu vtedy dosiahli 2,1 milióna korún.
Marcin pripomína, že obnoviť chrám by sa nepodarilo bez pomoci veriacich. "Domáci majstri zhotovil krov, ďalšie tisíce nám ušetrila len 15-ročná Janka Blichová, ktorá maliarovi zhotovovala spodné maľby. Všetky pomocné práce robili ľudia z dediny," vymenúva.
Kostol je dnes krajší ako pred zemetrasením. Posviacka ikonostasu je naplánovaná hneď po Vianociach. Dovtedy musí maliar Peter Vereščák dokončiť maľby vierozvestcov, blahoslavených biskupov i nové obrazy na ikonostase. Dve veľké stropné maľby má za viac ako tri mesiace roboty za sebou. "Zobrazujú výjavy zo života starozákonného proroka sv. Eliáša, ktorému je chrám zasvätený," vysvetľuje. Všetky maľby v kostole sú nové, Vereščák zreštauroval len jedinú, ktorú akoby zázrakom zemetrasenie nepoškodilo. Ľudia v dedine veria, že ju to preto, lebo zobrazuje práve sv. Eliáša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín