v okrese Spišská Nová Ves. Podľa jeho správcu Františka Fékešháziho je využívané denne, najčastejšie žiadanou službou je pranie, menej sprchovanie a sušenie bielizne.
Samospráva na jeho vybudovanie získala 1,3 milióna korún od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2004. Podľa starostu obce Tibora Jasovského vzniklo v priestoroch starej obecnej školy s maďarským vyučovacím jazykom, po jej presťahovaní tu sídlila administratíva miestneho roľníckeho družstva: "To zaniklo, budova stála nevyužitá a chátrala. Keď sme sa dozvedeli o možnosti získať peniaze na hygienické stredisko, voľba padla práve na ňu. Ona aj pozemok sú majetkovoprávne vysporiadané aj poloha uprostred obce v blízkosti úradu je dobrá. Paradoxom je, že sme boli medzi poslednými žiadateľmi o peniaze, ale stredisko sme dokončili ako prví. Začali sme v jeseni 2004 a už vo februári 2005 sme ho otvorili."
Hygienické stredisko je súčasťou sociálnych služieb v obci, kde žije početná rómska komunita. Z 1240 obyvateľov je až 640 Rómov. Ale neslúži len im. Všetci sociálne odkázaní občania, ktorí doma nemajú vodu, sprchu alebo pračku, sa tu môžu za symbolický poplatok umyť a vyprať si či ísť na WC. K dispozícii sú tu po dve sprchy pre ženy a mužov, 2 pračky, sušička a dve toalety. Za pranie sa platí 50, sprchovanie 15 a sušenie 25 korún. Otvorené je od pol ôsmej ráno do pol štvrtej popoludní. Podľa správu Františka Fekéšháziho si na to Drahňovčania rýchlo zvykli, niektorí sa na začiatku hanbili, ale teraz chodia pravidelne. Najčastejšie sú využívané pračky, ktoré sa niekedy nezastavia celý deň: "Zákazníci stroje obsluhovať nesmú. Oni len bielizeň prinesú, zaplatia a potom si prídu po vypranú, prípadne vysušenú." So sprchovaním je to vraj horšie. O osobnú hygienu bol väčší záujem v lete: "Vtedy sem chodili aj celé rodiny. V zime sprchy stoja, ľudia nechcú prechladnúť."
Priznáva, že častejšími zákazníkmi sú Rómovia, ale nielen oni: "Kdeže, chodia sem aj bieli, mnohí totiž prišli na to, že to vyjde lacnejšie a je to bez práce. Všetko urobíme my." V zimných mesiacoch ľudia viac využívajú sušičku, ale ako hovorí správca, "všetko závisí aj od financií, ktoré na to majú alebo nemajú." Jedinou službou, ktorá sa doteraz nedočkala zákazníka, je vraj žehlenie. Žehličku musí každý použiť sám, za 30 minút sa platí 30 korún. Priemerná mesačná tržba sa pohybuje okolo 2-tisíc korún, ale boli aj mesiace, keď to bol dvojnásobok - napríklad pred Vianocami, keď sa viac pralo.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
