podniku, s. r. o., Ján Šípoš za nezmysel. Reagoval tak na návrh školskej komisie navýšiť rozpočet pre školy o 2,8 milióna korún, ktoré navrhla investovať do novej kotolne pri ZŠ na Komenského 1.
„Pokiaľ nebude vypracovaná dlhodobá koncepcia tepelného hospodárstva, mesto by sa malo zdržať podobných krokov," myslí si Ján Šípoš. Každému okresnému mestu podľa zákona 657/2004 vyplýva povinnosť vypracovať takýto dokument do konca roka 2006.
Podľa Šípoša teplo na území mesta v súčasnosti vyrába 8 kotolní a 3 výmenníkové stanice. Bytový podnik, ktorý je výhradným dodávateľom tepla na území mesta, do ich modernizácie investoval v minulosti: „Sú v dobrom technickom stave, všetky sú elektronicky napojené na centrálnu kotolňu, ktorá je v sídle podniku."
Budovanie samostatných kotolní nepovažuje za koncepčné: „V minulosti sa od našej kotolne odpojil len jeden bytový dom - rozhodlo o tom spoločenstvo vlastníkov bytov, čo sme museli akceptovať. Škola je však zariadením mesta, jej odpojenie prinesie zníženie nákladov len v jednom objekte."
Keďže podnik je obchodnou spoločnosťou mesta, malo byť mať záujem o celoplošné znižovanie nákladov cez investície: „Vlani sme do modernizácie investovali asi 13 miliónov korún. V 38 bytových domoch sa vybudovali samostatné odovzdávacie stanice, čo znížilo náklady na teplo a teplú úžitkovú vodu(TÚV) o 6 percent. V ich montáži budeme pokračovať, postupne sa začnú vymieňať aj rozvody na území mesta. Do roku 2010 plánujeme investovať asi 55 miliónov korún."
Podľa Šípoša je prínosom, že mesto si cez MsBP ponecháva vplyv na vývoj tepelného hospodárstva: „Všade majú tepelné hospodárstvo v rukách súkromné firmy. My sa ako mestská eseročka sa snažíme, aby cena tepla pre konečného spotrebiteľa, teda občana, bola čo najnižšia," tvrdí riaditeľ. Podľa neho mnohí vnímajú len jej zvyšovanie, „ale nechápu, že cenu možno ovplyvniť len do istej miery."
Konečná cena, ktorá je pre každé mesto iná, pozostáva z variabilnej a fixnej zložky. Do variabilnej sa premietajú ceny plynu, elektriny a vody. „Ovplyvniť ju nedokážeme - najvyššou položkou je plyn, ktorého cena stále rastie. Kým v roku 2002 sme ho nakupovali za 5,60 Sk za meter kubický, v roku 2006 je to už 10,70 Sk. Je preto logické, že konečná cena tepla v roku 2002 bola 369 Sk a v tomto roku je to už 624 Sk." To, čo podnik ovplyvniť dokáže, je podľa Šípoša fixná zložka, v ktorej sú premietnuté vlastné náklady firmy, investície cez odpisy a zisk: „Vlani sme ju napriek zvýšeniu ceny plynu od októbra udržali na hranici 157 korún, od januára 2006 stúpla na 162,30."
Podľa našich zistení je najnižšia konečná cena tepla v Snine (575 Sk/ GJ) a najvyššia v Kráľovskom Chlmci (637,6 Sk/GJ). Najvyššia fixná zložka je v Snine (266,4 Sk). Podľa Jozefa Behúna z firmy Tenergo, ktorá dodáva teplo pre Sninu, je to dané vysokými investíciami: „Vlani sme investovali takmer 100 miliónov korún do celoplošnej výmeny rozvodov a budovania domových odovzdávacích staníc." Na druhej strane je v Snine mimoriadne nízka variabilná zložka. Podľa Behúna je to preto, že pri výrobe tepla nepoužívajú plyn, ale hnedé uhlie.
Ceny tepla v Zemplíne (Sk/GJ)
MestoDodávateľFixnázložkaVariabilnázložkaKonečná cena
HumennéHES243,7371,0614,70
MichalovceDomspráv148,9458606,9
SninaTENERGO266,4308,6575
TrebišovMsBP162,30461,7624
V.KapušanyMIBYT169447,4616,4
K. ChlmecDalkia181,1456,5637,6
StrážskeDomspráv144,4481,6626
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
