vonku bolo 20 stupňov pod nulou. "Stihli mi poslať sanitku, už som myslela, že sa narodí tu. Mám aj staršie deti. Od ôsmich nadol, najmladšie rok a pol a teraz Samko," vysvetľuje matka, ktorá býva na tom istom popisnom čísle ako desiatky jej príbuzných. Vodu čerpajú zo studne, kúria drevom, po ktoré muži každý deň chodia k Ondave, deti posielajú do školy, len keď majú čisté oblečenie. Počas prania a sušenia na vyučovaní chýbajú.
"Majiteľky domu sú pritom len dve, Pred 25 rokmi tu žili len ony s rodinami a postupne ako sa deti ženili a vydávali, obyvateľov domu pribúdalo," vysvetľuje horovský starosta Vladimír Decha. Podľa jeho názoru urobilo chybu pôvodné vedenie obce, keď dovolilo ďalším Rómom postaviť si za pôvodným murovaným domom chatrče a prihlásilo ich na trvalý pobyt: "Ide o čierne stavby, ktoré patria k domu, takže všetci obyvatelia majú tú istú adresu. Teraz v zime je ich v dome a "prístavbách" okolo 70, v lete 100 až 120, z toho 30-40 detí." Jedna z majiteliek, Pavlína Redajová sa príbuzných snažila najskôr odmietnuť, ale keď sa demonštratívne usídlili na ulici, vzdala to: "Majú malé deti, čo som ich mala nechať vonku? Nebolo inej cesty a teraz nás je tu toľko, nevieme si rady a nikto nám nechce pomôcť." Podľa Vladimíra Dechu sú majiteľky jedinými osobami, ktoré platia poplatky: "Obe sú už na dôchodku, zrážame im z toho daň za nehnuteľnosť, psov aj smetie. Ale ostatní neplatia nič - sú totiž na tej istej adrese. Je to bludný kruh."
Väčším problémom, ako je enormný počet obyvateľov, je podľa neho zlý stav domu. Každú chvíľu hrozí, že sa zrúti: "Žijú tam 25 rokov, ale neinvestovali doň ani halier. Strecha je v dezolátnom stave, múry popraskané. Obec dala vypracovať posudok statikovi, ten ho prikázal zbúrať." Ešte ako obecný poslanec skúmal aj možnosti opravy domu, ale ocitol sa v slepej uličke. Žiadna firma ani súkromník neboli ochotní opravovať staticky poškodený objekt, riziko prípadného zrútenia a následných výdavkov je privysoké. "Naviac, je tu aj problém financií. Oslovil som splnomocnenkyňu vlády, prezidenta, nadácie, mimovládne organizácie, proste každého. Verdikt znel: Je to súkromný majetok a do toho štát investovať nemôže."
Rómovia navrhovali, aby im obec poskytla náhradný dom, podľa starostu je to nereálne: "Voľné obecné objekty nemáme a peniaze na kúpu nového tiež nie. Naviac, obyvatelia, ktorí majú tiež bytový problém, by sa mohli ohradiť, že aj oni chcú náhradné bývanie." Vladimír Decha skúma možnosť výstavby bytov nižšieho štandardu, aj na ne však musí prispieť obec. Investíciu musia odsúhlasiť poslanci: "Naviac, výstavba je vecou 2-3 rokov. Mám obavy, že dovtedy im dom spadne na hlavu, nešťastie je otázkou času. Kto vie, možno potom sa o to niekto začne konečne zaujímať," dodáva na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
