ulici v smere do centra mesta obklopuje vodičov a chodcov približne tristometrová alej okýptených stromov. Po nádherných rozvetvených korunách tu zostali len holé kmene. Konáre nedávno orezali zamestnanci technických služieb, podľa ktorých ide o štandardnú údržbu verejnej zelene a stromov, ktorú vykonávajú pravidelne. Upravené stromy sa však viacerým Michalovčanom nepozdávajú a dokonca v nich vzbudzujú smútok.

„Nepáči sa mi to. Táto ulica teraz vyzerá, akoby bola mŕtva. Kde sa obzriete, vidíte len holé kmene. Ani vtáky sa tu nemajú kde schovať. Mám pocit, ako keby sa tadiaľ prehnala druhá tatranská víchrica," povedala pani Tereza zo Štefánikovej ulice. Podobný názor zastávajú viacerí oslovení obyvatelia mesta.

Motorové píly si podali desiatky stromov najmä na ulici Sama Chalupku, Širokej, Fraňa Kráľa, Štefánikovej a ďalších. Aj napriek tomu, že sa to niektorým obyvateľom nepáči, Technické a záhradnícke služby (TaZS) považujú tento spôsob ošetrenia za bežný. „Je to jeden zo spôsobov ošetrovania stromov, ktorý sa robí každé dva roky. Niektorí ľudia to môžu vnímať citlivejšie, ale my pozeráme hlavne na stromy. Po výreze sa na nich bez problémov tvorí nová koruna. K orezávaniu sme museli pristúpiť aj kvôli tomu, že v užších uliciach široké koruny tienili verejnému osvetleniu," vysvetlil námestník TaZS Miroslav Prada. Orezaným stromom sa podľa neho darí a s ich vegetáciou nie sú problémy. Jemnejším úpravám drevín, pri ktorých sa odstránia len menšie konáriky, sa vraj venujú len v centrálnej pešej zóne.

Podľa odborníka na dreviny ide jednoznačne o necitlivý zásah do existencie stromov. Podobné orezávanie sa však deje takmer vo všetkých mestách na Slovensku. „Takýto necitlivý prístup som videl aj v Prešove. Mnohokrát ide o bezhlavé orezávanie, pri ktorom sa nedodržiava uhol zapílenia, vedenie rezu a následne ošetrenie stromu. To sa v mnohých prípadoch ani nerobí. Neodborný spôsob orezávania môže poškodiť aj mladé stromy, ktoré boli predtým relatívne zdravé. Aj keď je momentálne vegetačný kľud, môže dôjsť navyše k infekcii stromu," uviedol lesník a dendrológ Ladislav Maxim.

Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že pri viacerých veľkých rezných ranách strom skôr podľahne infekcii. Organizácie, ktoré majú v mestách na starosti údržbu stromov, mnohokrát nepoužívajú ošetrujúce prípravky a hojivé pletivo. Niektorým zamestnancom, ktorí orezávajú stromy, navyše chýbajú potrebné informácie a odborné skúsenosti.

Autor: mpo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín