deväťdesiatych rokov stála, o tridsať miliónov viac ako sa počítalo a napriek tomu nedosahuje naprojektované parametre.
Odborný ústav mal definitívne potvrdiť, či všetky prostriedky mesta boli na stavbe skutočne preinvestované. Zaslal však len čiastočne posúdenie stavby od hlavného dodávateľa, práce ostatných firiem, za ktoré mesto muselo zaplatiť, neskúmal. Viacerí mestskí poslanci s tým nie sú spokojní.
O stanovisko žilinského ústavu požiadali novozvolení poslanci i primátor krátko po komunálnych voľbách v roku 2002. Rozhodli sa tak potom, čo sa ukázalo, že mesto muselo zaplatiť milióny za práce presahujúce pôvodne uzavreté zmluvy. Stavba nebola v súlade s projektovou dokumentáciou a má závažné nedostatky - kratšiu životnosť, menšiu kapacitu, nevhodné drenážne dno, pretekajúcu retenčnú nádrž i vysoké náklady na prevádzku.
Svoju snahu poslanci opreli o správu vtedajšie vedúceho odboru životného prostredia Okresného úradu v Snine Štefana Kepiča. "Terajší stav skládky nezodpovedá vynaloženým finančným prostriedkom," vyhlásil Kepič na zastupiteľstve vo februári 2003. Ján Pavlík, terajší riaditeľ Verejnoprospešných služieb mesta po skúsenostiach s prevádzkovaním skládky dnes rovnako tvrdí, že "niektoré chyby pri výstavbe boli jednoznačne urobené úmyselne".
Poslancovi Jozefovi Savkovi prekáža, že občania stále nevedia, "kde je rozdiel medzi deklarovanými a skutočným nákladmi". Poslankyňa Iveta Bžánová správu žilinského ústavu vníma, ako "elegantné zahranie celej veci do autu".
Zodpovednosť mestského úradu za nedostatočný posudok odmieta jeho prednosta Michal Štofík. Povedal, že žiadosť zaslali na Ústav súdneho inžinierstva presne v podobe, v akej ju odsúhlasili poslanci v roku 2003. "Ústav nám však dodal stanovisko v takej podobe, akú vidíte," povedal.
Poslanec Juraj Skrip zase naznačil, že obmedzený rozsah posudku zariadili vedúci oddelenia výstavby Marián Vyhonský a Miroslav Balanda z toho istého oddelenia, ktorý mal na starosti stavebný dozor na skládke. Obidvaja zastupovali mesto na rokovaniach v Žiline a predkladali ústavu materiály pre posudok. Štofík to poprel a varoval poslancov "pred kriminalizáciou úradníkov".
Snina bola vlani tri mesiace nútená voziť odpad do susednej obce, pretože štátne orgány odmietli na mestskú skládku kvôli jej zlému stavu vydať užívacie povolenie. Hoci ho mestu s veľkými ťažkosťami neskôr získalo a objekt skolaudovalo, niektoré problémy pretrvávajú.
"Čistička je mimo prevádzky, na odvážanie nahromadenej vody z nádrže musíme objednávať cudzie cisternové vozidlá," vysvetľuje Pavlík. Mesto to stojí pol milióna ročne, hoci nová skládka mala priniesť úspory a zníženie poplatku za odpad.
Niektorí poslanci aj primátor sa zhodujú v tom, že uznesenie z roku 2003, ktorým žiadali stavebný, finančný a právny audit celého priebehu rekonštrukcie smetiska nie je splnené. "Chceme jasné stanovisko, či bolo nehospodárne nakladané s financiami mesta alebo nie," tvrdí Bžanová. Mesto preto podľa všetkého požiada o vypracovanie auditu odbornú firmu.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
