všetkých prebralo mesto Sobrance. Predstavitelia rómskych združení a rómski politici poukazujú na snahu primátorov a starostov používať aktivačné práce ako zbraň v nadchádzajúcich voľbách. Primátor Sobraniec Štefan Staško tieto obvinenia odmieta.
Nepodpísanie dohody o zamestnávaní Rómov na aktivačný príspevok potvrdila vedúca oddelenia aktívnej politiky trhu práce na michalovskom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Blanka Danková. "Združenia musia zamestnávať ľudí pri činnostiach, ktoré sú v ich štatúte, čo v prípade sobranských združení Lačo ilo a Amaro kham nebolo. Pokiaľ chcú zamestnávať ľudí pri verejnoprospešných prácach v meste, potrebujú k tomu jeho pozitívne stanovisko. V minulosti ho dostali, mesto im ho tentoraz nedalo, preto sme dohody nemohli schváliť. Len združenie Lačo ilo zobralo 22 ľudí na osvetovú činnosť, ktorú má v štatúte," uviedla pre KORZÁR.
Rómsky politik Ladislav Fízik sa pre Rómsku tlačovú agentúru vyjadril, že sobranský prípad pripomína spor, ku ktorému pred časom došlo vo Zvolene. Podľa neho v Sobranciach "v súvislosti s aktivačnými prácami existuje aj politický podtón celej záležitosti."
Ladislav Horváth z michalovského Informačno-poradenského centra Rómov nevylúčil, že v niektorých obciach to tak môže byť. Aktivačný príspevok 1 700 korún je podľa neho silným motívom pre Rómov, čo niektorí starostovia môžu použiť ako nástroj predvolebnej kampane. "Zatiaľ sa o tom hovorí len potichu, informácie o konkrétnych prípadoch zatiaľ nemám. Nemyslím si však, že v Sobranciach by prechod aktivačných pracovníkov pod mesto bol motivovaný takto," uviedol pre KORZÁR. Podľa neho by sa starostovia mali vyhnúť podobným indíciám zmenou komunikácie s Rómami: "Pokiaľ sa im budú vyhrážať, že ich nevezmú na aktivačné, ak ich nebudú voliť alebo podobne, budú tieto podozrenia oprávnené."
Primátor mesta Štefan Staško (na snímke) vylúčil, že by záporné stanovisko mesta súviselo s voľbami: "Cez Technické služby sme mali dohodnuté, čo budú aktivační zo združení robiť, ale nedodržali to. Viackrát sme zistili, že mnohí nechodia do práce. Adekvátne tomu vyzerajú aj ulice, kde mali zadelenú prácu. Preto sme nesúhlasili s ich ďalším zamestnávaním a zobrali sme ich pod mesto."
František Balog z OZ Amaro kham priznal, že dochádzková disciplína nebola stopercentná, podľa neho však mesto malo viac výhrad voči druhému združeniu: "Mesto nechcelo robiť rozdiely, preto nedalo súhlas ani jednému z nás." Mesto v súčasnosti zamestnáva spolu s aktivačnými zo združení 300 ľudí, koordinátorov ponechalo na ich pozíciách. Dohody platia do konca júna 2006.
Problémy s rómskymi združeniami v Trebišovskom okrese nepotvrdila vedúca oddelenia aktívnej politiky trhu práce trebišovského ÚPSVaR Marta Raganová: "Ak s nimi neboli podpísané dohody, vždy to súviselo s tým, že nedodržali podmienky, nevedeli preukázať využitie financií a podobne. Teraz také problémy nie sú." Úrad podpísal dohody s 23 rómskymi združeniami, ktoré celkovo zamestnávajú viac ako 800 ľudí. Podľa Raganovej sa tieto čísla menili len minimálne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
