vo Veľkých Kapušanoch. V snahe zefektívniť boj proti pytliactvu iniciovali stretnutie zástupcov 13 poľovných združení a rybárskych organizácií Južného Zemplína, na ktoré prizvali aj zástupcov Povodia Bodrogu a Hornádu, Obvodného úradu Životného prostredia, Štátnych lesov SR, Slovenského vodohospodárskeho podniku a Okresného a obvodných oddelení Policajného zboru.

Ladislav Béreš, ktorý je členom MO SRZ vo V. Kapušanoch aj poľovného združenia Erena Beša, poukázal na aroganciu pytliakov, ktorí pracujú v organizovaných skupinách a ich vyčíňanie nedokáže zastaviť ani poľovná a rybárska stráž, ktorá v tomto regióne pracuje. „Pri kontrolách vyťahujeme z vody 50 - 100-metrové zrkadlové siete, brehy mŕtvych ramien sú posiate pramicami a člnmi pytliakov. Na Latorici vytvorili doslovne umelecké diela v podobe hatí, cez ktoré ryby nemôžu preplávať. Zničíme to a po určitom čase sa situácia opakuje. Často pytliakov prichytíme pri čine, ale dokazovanie je ťažké a páchatelia sa nám smejú do očí," vysvetlil. Podľa jeho slov väčšina úlovkov končí nielen na stoloch Zemplínčanov, ktorým nezáleží na ich pôvode, ale neraz aj v reštauráciách v regióne: „Nejeden pytliak si takto dokáže denne zarobiť aj 20 - 30-tisíc korún."

Problémové dokazovanie pytliactva potvrdil aj starosta obce Boľ Pavel Bačo: „Pytliaka som chytil s vrecom, v ktorom mal asi 50 kilogramov rýb. Po vypočutí ho polícia pustila, ale na druhý deň sa vrátil zmeniť výpoveď, vraj tie ryby len našiel. Tým pádom sa to bralo len ako priestupok."

Predseda rybárskej stráže Miroslav Lancoš povedal, že neraz narážajú na legislatívne bariéry, ktoré napríklad neumožňujú vstup autami na hrádze, ktoré obhospodaruje PbaH. „Je iróniou, že pytliaci sa k vode dostanú a my máme problém, pokiaľ nechceme porušiť zákon. Voda je neraz aj 3 kilometre ďalej, kým tam prídeme pytliaci, sú preč."

Všetci poľovníci aj rybári priznali, že do štádia vyšetrovania sa dostane len málo prípadov. „Za vlaňajšiu sezónu sme v našej pôsobnosti zaevidovali 83 priestupkov a 24 trestných činov. Našli a zadržali sme množstvo rôznych druhov pytliackeho náčinia - zrkadlových sietí, čereňov, vrší atď. Už v tomto roku riešime 2 disciplinárne konania a 6 prípadov trestnej činnosti. Je to však len zlomok toho, čo sa v našich riekach a revíroch v skutočnosti deje," vysvetlil. Podľa Petra Žaludeka z KR PZ v Košiciach v Michalovskom okrese len od začiatku roka evidujú 16 prípadov pytliactva.

Ďalší poľovníci a rybári poukázali na „neznáme" autá, ktoré sa prevážajú po revíroch a odignorované výstrely zo zbraní, ktoré nemá kto preveriť. Rabovanie lesov a riek sa rozmáha aj v podobe rastúceho počtu nelegálnych skládok či nelegálnych výrubov. Podľa poľovného hospodára J. Saba „súčasné pytliactvo nemá obdobu." Podľa jeho názoru počas sezóny ulovili pytliaci viac rýb ako všetci členovia SRZ v Použí dokopy a aj personálne poddimenzovaná polícia je často bezmocná, hoci na prípade poctivo robí: „Vo februári sme našli upytliačeného jeleňa. Bol vytypovaný páchateľ, ktorému bola odobraná zbraň na expertízu - tú porovnávali s projektilom v tele jeleňa. Na 90 percent potvrdila, že sa strieľalo z nej, ale pytliak zostal nepotrestaný."

Nedostatok policajtov potvrdil aj Ján Ihnát z OO PZ vo V. Kapušanoch: „Veľa prípadov sa rieši a koná sa v nich. Problém je aj v tom, že ľudia neraz nedajú ani podnet, napríklad pri tých výstreloch alebo cudzích autách." Pytliakov neraz nevystraší ani prichytenie pri čine. Keďže stráž nemá právo kontrolovať doklady, povedia iné meno. Podľa Ihnáta je telefonické overovanie u polície nemožné: „Neumožňuje to zákon o ochrane osobných údajov."

Polícia napokon prisľúbila spoluprácu pri spoločných záťahoch na pytliakov, ktoré pripravuje stráž. Zástupca vodárov sľúbil pomoc pri získaní povolení na vstup na hrádze pre členov stráže, tá sa bude snažiť aj o získanie povolení do chránených území. Ladislav Béreš verí, že jednotlivé zložky sa postupne skoordinujú aj vďaka telefónnemu zoznamu, ktorý na stretnutí vznikol: „Umožní flexibilne reagovať, pokiaľ niekto z nás zaeviduje pytliačenie." Jednotlivé zložky sa plánujú stretnúť aj v užšom kruhu, podobné veľké stretnutie všetkých chcú uskutočniť do 3 mesiacov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín