prostredníctvom generálneho prokurátora Úrad boja proti korupcii. Prokurátor chcel sudcu obviniť zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorej sa mal dopustiť pri rozhodovaní o exekúciách.
Najprv v roku 1999 rozhodoval spor, v ktorom poškodenému pri dopravnej nehode mal priznať odškodné vo výške 15 miliónov korún. Túto sumu začal pre obeť nehody vymáhať od Slovenskej poisťovne, a. s., michalovský exekútor Jozef Blaško. Sudca mal preňho v roku 2000 vydať tri poverenia na vykonanie exekúcie, pričom každá znela na päť miliónov korún.
Vďaka tomu, že sa jedna pohľadávka vymáhala cez tri exekučné konania, exekútor získal pre seba aj trikrát odmenu. Podľa polície sudca tým, že súhlasil s exekúciou „evidentne účelovo rozdelenú na tri časti" mal obísť vyhlášku, ktorá stanovuje pre exekútora 20 percent z vymáhanej sumy, maximálne však jeden milión korún. „Umožnil exekútorovi vymôcť trojnásobnú maximálnu odmenu, teda tri milióny korún. K tomu by nedošlo, ak by spojil tri exekúcie na spoločné konanie, na čo boli splnené zákonné podmienky," uviedol v žiadosti generálny prokurátor.
Ústavný súd však tvrdí, že je na právnom závere sudcu a jeho rozhodnutí, či viacero exekúcií spojí do jedného konania alebo nie. Zákon pritom nedovoľuje sudcu stíhať za jeho rozhodovanie, inak by došlo k zásahu do sudcovskej nezávislosti. „Stíhanie sa žiada za skutok, ktorý spočíva v rozhodovaní sudcu... bez ohľadu na to, aké dôsledky mal pre exekútora a trovy exekúcie," zdôvodnil Ústavný súd nesúhlas s trestným stíhaním.
Z uznesenia vyplýva, že sudca sa na neverejnom zasadnutí obhajoval tým, že žiadosť na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podal exekútor a ten konal na základe návrhu oprávneného. „Treba podotknúť, že exekúcia prebehla u exekútora. Súd vydáva preňho len poverenie," tvrdil.
Úrad boja proti korupcii v roku 2005 vyšetroval aj exekútora J. Blaška, podľa hovorkyne generálneho prokurátora Svetlany Husárovej však jeho stíhanie neskôr zastavil. Nezískal totiž dôkazy o tom, že by sa exekútor so sudcom na rozdelení pohľadávky dohodol.
Polícii prípad oznámil vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Dnes si myslí, že Ústavný súd pochybil, lebo ak by bolo rozhodnutie správne, „potom treba zmeniť zákon". Inak by navrhovatelia mohli každú pohľadávku nad päť miliónov korún deliť do viacerých exekúcií, aby exekútori získali maximálnu odmenu a sudca by ich nebol povinný prejednávať spoločne.
„Zákon však jednoznačne vyžaduje, aby vec, ktorá sa týka exekúcie a odmeny exekútora, nebola rozdelená na viacero konaní. Bolo by absurdné, aby pri jednej pohľadávke, ktorá je priznaná jedným vykonateľným rozhodnutím súdu, exekútor mohol exekúciu rozdeliť," hovorí Lipšic. Podľa neho by prípadným stíhaním nedošlo k postihnutiu právneho názoru michalovského sudcu.
Od roku 1999 ide o tretí prípad na michalovskom súde, ktorý polícia považuje za poistný podvod. V jednom koncom minulého roka Špeciálny súd oslobodil iného michalovského sudcu, ktorého polícia stíhala za priznanie 30-miliónového odškodnenia. V ďalšom od júla 2005 prebieha trestné stíhanie. Podozrivá je žena, ktorá v súdnom konaní získala po rozhodnutí súdu nárok na náhradu škody za zranenie pri autonehode vo výške šesť miliónov.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
