marca nedostali výplaty, stretnutie s majiteľom závodu, prešovským právnikom Michalom Pirníkom bolo pokojné. Zdalo sa, že rozpráva celkom otvorene o šanciach predať fabriku niekomu, kto by obnovil výrobu a zamestnal ľudí. Spomínal názvy firiem, presné termíny, hovoril i očakávaných príjmoch Vihorlatu, z ktorých prisľúbil vyplatiť mzdy. V závere mu zamestnanci mohli klásť otázky.
Obchodné podiely krachujúceho Vihorlatu kúpil Pirník a jeho firma Siberia začiatkom apríla. Týždeň predtým majitelia závodu - firma Zoltána Berghaeura a holandská Cebuwa - ešte predali posledné dve funkčné prevádzky výroby žeriavov a lisov sninskej firme Aurys Zdenka Karaščáka. Ten sa zaviazal, že prevezme výrobu a zamestná väčšinu pracovníkov závodu, nič z toho však neurobil. Pirník po transakcii vyhlásil, že nemá záujem vo Vihorlate vyrábať, ale chce ho predať. Krátko na to spoločnosť oznámila na úrade práce prepúšťanie všetkých 385 zamestnancov. Časť odišla už v máji, 208 zamestnancom má skončiť pracovný pomer začiatkom júna.
V utorok Pirník zamestnancom oznámil, že je takmer uzavretá dohoda o predaji výroby Lisy a Žeriavy väčšej poľskej firme. Podľa neho ide o silného strojárskeho výrobcu, ktorý má v Poľsku päť závodov, cez 1400 zamestnancov a ročný obrat tri miliardy korún. „Nechceme závod predať žiadnej finančnej skupine, hľadáme strojársky podnik, ktorý chce výrobu, technológie aj zamestnancov. Poliakom sa areál Vihorlatu veľmi páčil," povedal.
Pirník vysvetľoval, že závod mohol začať záväzne ponúkať investorom až keď výrobné prevádzky prešli z firmy Aurys späť na spoločnosť Vihorlat. Stalo sa tak potom, čo za ne Karaščák v termíne nezaplatil. Pirník uviedol, že sa s Poliakmi už dohodol na kúpnej cene a pripravili memorandum. O ďalších podmienkach transakcie rokujú v týchto dňoch. Firma má vraj aj záujem zachovať značku a patenty Vihorlatu.
Robotníkom majiteľ závodu prisľúbil, že im do týždňa vyplatí časť meškajúcich výplat. Na účte spoločnosti je podľa neho pol milióna korún, ďalšie dva milióny by mali čoskoro prísť od niekdajších talianskych obchodných partnerov Vihorlatu. „Rokujem s exekútormi o uvoľnení účtov. Tieto prostriedky pôjdu prioritne na mzdy. Nič iné Vihorlat neplatí, žiadne energie ani telefóny. Veritelia budú uspokojovaní až z predaja závodu," vyhlásil.
Ľudia pri odchode zo stretnutia vyzerali pokojnejší, ako keď naň prichádzali. Väčšinou išlo o chlapov vo veku okolo päťdesiat rokov. „Verím, že pod Poliakmi to bude znova fungovať. Keď kúpia závod, budú potrebovať aj ľudí. V pondelok by sme mali konečne dostať aspoň zálohu," povedal Juraj Hačko. Vo Vihorlate pracuje tridsaťpäť rokov a dúfa, že tam už zostane do dôchodku.
Zamestnanci sa majú s Pirníkom stretnúť znova v pondelok. Mal by im s istotou povedať, či Poliaci začínajú vo Vihorlate podnikať. Dovtedy by mali byť známe aj zoznamy robotníkov, ktorí najneskôr do konca júna prejdú do poľskej firmy.
Vihorlat preto pozastaví prepúšťanie dvesto výrobných robotníkov ohlásené na koniec mája. Kým ich neprevezme poľská firma, podľa Pirníka zostanú jeho zamestnancami. K novému zamestnávateľovi však prejdú bez nároku na odstupné, inak im nová práca nebude ponúknutá. „Nemôžem vytvárať ďalšie záväzky. Musím zastupovať záujmy veriteľov Vihorlatu, ktorý čakajú na svoje peniaze," povedal.
Záujem o oživenie Vihorlatu a zachovanie jeho značky prejavili aj Lužické strojárne, a. s., kontrolované českým kapitálom. Generálny riaditeľ firmy Petr Kučera kontaktoval sninského primátora Mariána Kníža. V liste mu napísal, že súčasný stav závodu, jeho záväzky, ani prerušenie výroby nepovažuje za prekážku jeho zachovania a rozvoja. Podľa výšky imania firmy je však nepravdepodobné, že by dokázala získať kapitál na kúpu závodu.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
