o znovupričlenenie katastra s rozlohou 181 hektárov požiadal ešte v decembri 1997 v súlade so zákonom 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam( ďalej len Katastrálny zákon) katastrálny odbor vtedajšieho Okresného úradu v Trebišove. Rozhodnutie je viazané na dohodu oboch samospráv vo veci určenia priebehu hranice katastrálneho územia. Starosta Biela František Czetö tvrdí, že vedenie Čiernej nad Tisou rokovania odmieta, spokojný nie je ani s postupom trebišovskej Správy katastra.

Czetö vysvetľuje, že podľa dostupnej dokumentácie v roku 1971 národné výbory obcí Čierna, Biel, Bačka, Boťany, Malé a Veľké Trakany a Čiernej nad Tisou rozhodli na základe princípu demokratického centralizmu o pričlenení častí katastrov k Čiernej nad Tisou v záujme toho, aby získala štatút mesta. "Mesto tým spolu získalo len tak 917 hektárov pozemkov. Keď vyšiel v roku 1995 nový Katastrálny zákon, pôvodné vedenie obce podalo žiadosť o ich vrátenie. Medzičasom sme získali aj čestné vyhlásenia bývalých funkcionárov, ktorí to za obec Bieľ vtedy signovali, ale nič nepomáha. Nemôžeme sa dostať k vlastnej pôde," dodáva.

Najväčšou iróniou je, že v pričlenenom katastri leží nielen dnes už zrušený Vojenský útvar, ale aj železničná stanica a časť starého cintorína. "Keď cestujúci stoja na stanici, sú vlastne na území mesta Čierna nad Tisou, hoci je to asi 3 kilometre od mesta. V jej katastri je aj niekoľko domov. Títo ľudia sú de facto obyvateľmi Čiernej nad Tisou, ale v matrike sú zapísaní u nás. V toku rokov z toho vznikol poriadny chaos, o pozemky by sa vlastne malo starať mesto, ale robíme to my. Keďže sa vrátenie celých 181 hektárov naťahovalo, navrhli sme aspoň pričlenenie týchto pozemkov, dokonca sme boli ochotní ustúpiť a vymeniť ich za iné v našom katastri, ale márne. Mesto Čierna nad Tisou nesúhlasí. Vlani sme vedeniu dali niekoľko návrhov na rokovania, ale k stretnutiu nikdy nedošlo," hovorí Czetö.

Obec má ťažké srdce aj na Správu katastra v Trebišove. Má totiž dojem, že rozhodnutie zbytočne odďaľuje, hoci obec dodala všetky podklady, vrátane geometrického plánu, ktorý zaplatila. S rozhodnutím a zastavením konania, ktoré vydala v septembri 2005, nebola obec spokojná, odvolala sa preto na Krajský katastrálny úrad a podala aj námietku zaujatosti pracovníkov Správy katastra Trebišov. "Najväčšie obavy máme z toho, že mesto Čierna nad Tisou údajne plánuje po delimitácii majetku armády, ktorý je po zrušení Vojenského útvaru nadbytočný, do týchto objektov presťahovať neplatičov. Keďže vec s pozemkami nie je doriešená, patria jej," argumentuje starosta.

Primátor Čiernej nad Tisou Tibor Dulík tvrdí, že mesto sa dohode nebráni. "O vrátení prípadne výmene pozemkov musí rozhodnúť zastupiteľstvo, ja to ovplyvniť nemôžem. Rokovalo o výmene, ale tú zamietlo. Pokiaľ ide o pričlenenie, je to vec ďalších rokovaní, ktorým sa nebránime," uviedol. Priznal však, že so starostom Biela sa o tom oficiálne nerozprával. Poprel, že by mesto chcelo vysťahovať do objektov po vojakoch neplatičov: "Armáda ešte oficiálne neponúkla tieto objekty. Reči o sťahovaní neplatičov sú len domnienky."

Poverený hovorca Krajského katastrálneho úradu Adrián Postha v stanovisku pre náš denník uviedol, že v septembri 2005 "bolo konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. zastavené, lebo navrhovateľ nepredložil požadované listiny v stanovenej lehote, okrem iného aj geometrický plán." Katastrálny úrad v Košiciach 20. januára 2006 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie: "Následne na základe námietky predpojatosti obci Biel voči zamestnancom Správy katastra Trebišov sme 21. apríla vydali rozhodnutie o námietke, ktorej nebolo vyhovené. V súčasnosti je vec v štádiu rozhodovania." Dodáva, že konečné rozhodnutie o pričlenení predmetného katastra závisí aj od stanoviska mesta Čierna nad Tisou, ktoré je účastníkom konania: "Navrhuje zmene katastrálneho územia Biel nevyhovieť."

Podľa Posthu "na vrátenie územia musia byť splnené podmienky podľa § 52 zákona č. 162/1995 a návrh musí obsahovať náležitosti podľa § 53 tohto zákona." Postha vysvetľuje, že § 53 už síce od 1. januára 2002 neplatí, ale konanie sa musí riadiť legislatívou, platnou v čase podania návrhu. Dohodu podľa neho možno uzavrieť len za predpokladu, že s ňou budú súhlasiť obidve zmluvné strany. "Správa katastra Trebišov po preskúmaní veci rozhodne vo veci bez zbytočného odkladu," dodáva. Zástupcovia obce a mesta sú na pondelok 5. júna pozvaní na rokovania na Správu katastra.

Čo hovorí Katastrálny zákon 162/1995

§ 52

(1) Katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia (ďalej len "priebeh hranice") vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

§ 53

(1) Návrh na začatie konania o určení priebehu hranice sa musí podať písomne a musí obsahovať a) označenie navrhovateľa a označenie ďalších účastníkov konania, b) označenie katastrálneho úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, na ktorých základe nastala zmena priebehu hranice, d) návrh rozhodnutia katastrálneho úradu.

(2) K návrhu podanému podľa odseku 1 navrhovateľ pripojí a) stanovisko dotknutej obce, b) stanovisko príslušného okresného úradu, c) stanovisko príslušného obvodného úradu, d) geometrický plán o vyznačení návrhu priebehu hranice.

(Poznámka: S účinnosťou od 1. 1. 2002 bol tento paragraf zrušený)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín