Špeciálnym režimom na "rybníku" podľa nich obec porušuje zákon. Starosta Arpád Csuri argumentuje, že dodatkom k miestnemu poriadku chceli zabrániť nekontrolovanému výlovu rýb.
Csuri vysvetľuje, že pred 4 rokmi bola na tomto mieste len močarina, ktorá nikoho nelákala. Obec sa snažila na rekultiváciu mŕtveho ramena získať financie z ministerstva životného prostredia, ale bez efektu. Napokon sa do úprav rybárskeho revíru s rozlohou 2,5 hektára pustila v spolupráci s Povodím Bodrogu a Hornádu. Zdevastovaný, neupravený rybník vypustili, vysušili, vybagrovali, aby sa odstránili nánosy bahna a zložito doň po vyčistení prívodného kanála napustili čistú vodu z Laborca. Celkovo do týchto prác investovali 1,6 milióna korún.
"Keď bolo všetko urobené, dohodli sme sa s vtedajším vedením MO SRZ na spôsobe užívania a starostlivosti oň. Vlani v máji sme uzavreli zmluvu, na ktorú nadväzoval dodatok k miestnemu poriadku," hovorí Csuri.
V marci 2006 došlo vo vedení MO SRZ vo Veľkých Kapušanoch k výmene. Nové, zastúpené predsedom Jozefom Dančom, na členskej schôdzi upozornilo, že zmluva, ale najmä jej dodatok nie sú v súlade so zákonom.
"Obec od rybárov, ktorí sem chodia loviť, vyberá poplatky - 200 korún od člena SRZ a 300 od nečlena. Je to v rozpore so zákonom o rybárstve - odstavné, resp. mŕtve rameno patrí do kategórie vodných tokov, kde stačí rybárske povolenie - buď zväzové, ktoré platí na celom území Slovenska, alebo miestne, ktoré vydáva naša miestna organizácia. Hosťovacie povolenia sú protizákonné - musíme totiž platiť dvakrát. Vyzerá to, akoby si obec sprivatizovala revír," argumentuje.
Rybárom sa nepáči ani to, že rybársku stráž vykonávajú ľudia na aktivačný príspevok alebo starosta obce: "Podľa zákona ju môžu vykonávať len ľudia, ktorí absolvovali školenie, poznajú svoje povinnosti, zákony a práva, vykonali skúšku a zložili sľub." Rybári považujú prístup starostu aj za zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Arpád Csuri nepopiera, že zmluva nebola v súlade so zákonom, obec však na ochranu rybníka nenašla iný spôsob:. "Obec oficiálne nemôže vlastniť rybník. Zmyslom dohody bola spoločná starostlivosť oň a zarybňovanie. Tým, že sme pre rybárov stanovili poplatky a obmedzenia, sme chceli zabrániť nekontrolovanému výlovu. Sám som rybár a viem, že niektorí kolegovia berú domov všetko, čo chytia. Na každom hosťovacom povolení preto rybár zaznačil úlovok a po stanovenom počte ulovených rýb musel skončiť alebo loviť systémom - chyť a pusť. Dodržiavanie pravidiel kontrolovali traja strážnici alebo ja. Priznávam - nedisciplinovaných som aj vykázal."
Systém vraj zaviedli kvôli prehľadnosti, aby vedeli, koľko rýb ešte v rybníku je: "Máme presnú evidenciu príjmov, vieme vykázať každú korunu aj to, koľko rýb tam ešte je," ukazuje dokumentáciu. Rybársky zväz s obcou vlani investoval do prvej násady, proces sa opakoval štyrikrát, obec v jeseni 2005 vodu zarybnila ďalšími 1460 kilogramami. "Použili sme na to zisk z predaja, zvyšok šiel na skultúrnenie okolia vodnej plochy."
Nové vedenie MO SRZ v marci zmluvu vypovedalo, výpovedná lehota uplynie koncom júna. Starosta priznáva, že kvôli problémom tu tento rok nelovil nikto. Rybári pred pár týždňami požiadali o vyjadrenie ku kontroverznej zmluve aj okresnú prokuratúru, odpoveď zatiaľ nedostali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
