špeciálnych školách, dostali šancu prejaviť sa a dostať sa do klasickej základnej školy.
"Urobili veľké pokroky. Na začiatku ich rodičia nechceli do tejto triedy dať, ale teraz, keď sa opäť robí výber do prvého ročníka, takmer bojujú o to, aby tie ich mohli chodiť sem," hovorí riaditeľka základnej školy internátnej v Trebišove Oľga Hakalová. Práve táto škola je jednou z 22 v Košickom kraji, ktoré boli do pilotného projektu Podpora integrovaného vzdelávania Rómov vybraté. Realizuje sa s podporou Ministerstva školstva.
Jedným zo spôsobov, ako zmeniť zlé životné podmienky rómskej komunity je zvýšenie vzdelania. Podľa výskumov zo školského roku 2001/2002 zo 7203 rómskych siedmakov a ôsmakov skončí školu len polovica. Až 80 percent z nich v tomto štádiu aj končí povinnú školskú dochádzku. V deviatom sú skôr výnimkou. Naviac, len 45 percent z nich pokračuje v štúdiu na strednej škole, v konečnom dôsledku len 2 percentá rómskej populácie majú maturitné vzdelanie, čo ich na pracovnom trhu znevýhodňuje. So zámerom riešiť tento stav sa na Slovensku realizuje projekt Podpora integrovaného vzdelávania, ktorý financuje EÚ z programu Phare. Jednou z aktivít je aj výchova detí v tranzitívnych triedach.
Podľa špeciálnej pedagogičky Lucie Nízkej sa zamerali na deti predškolského veku, ktoré sa nachádzajú v tzv. hraničnom pásme medzi normálnym budúcim prvákom a tým, ktorý by patril do špeciálnej školy: "Ide o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, u ktorých je aj psychológovi ťažko určiť, či ich znížené schopnosti súvisia so zníženým intelektom, alebo sú dané sociálnym prostredím. Počas pobytu v tranzitívnej triede musia zvládnuť redukované učivo klasickej prvej triedy. Keby boli v špeciálnej, napríklad písmenká by sa učili tri roky."
Priznáva, že výber nebol jednoduchý rodičia z rómskej osady na Kraskovej ulici sa postavili proti, napokon doň zaradili osem dievčat.
Do projektu muselo vstúpiť aj mesto Trebišov rodičia sa sťažovali, že škola je ďaleko. "Museli sme to riešiť zabezpečením dopravy každý deň ich do a z mesta zváža autobus," priznáva vedúci odboru školstva MsÚ Miroslav Tóth.
Podľa L. Nízkej je základom chodu triedy nízky počet detí, ktorý umožňuje individuálnu prácu, upravené učebné osnovy a naviazanosť na krúžkovú činnosť a školský klub. "Deti sú tu celý deň, tu sa učia, robia si domáce úlohy a venujú mimoškolským aktivitám. Domov nenosia učebnice ani zošity. Prejavilo sa to naplno vedia čítať, písať, počítať, ale zároveň sa naučili aj správať. Keď prišli, báli sa každého, nevedeli si ani sadnúť, chytiť ceruzku, nepoznali záchody. Dnes sú už skúsené a chodia čisté," hovorí. Efekt, ktorý výučba priniesla, vraj zapôsobil aj na rodičov: "Sú na ne hrdí a na rozdiel od vlaňajška je teraz v osade o túto triedu veľký záujem."
Podľa Nízkej všetky deti absolvovali pred nástupom psychologické testy, tie sa teraz na konci školského roka zopakujú. "Na ich základe sa rozhodne, či dieťa bude pokračovať v druhom ročníku na klasickej škole. Tie, ktoré neprejdú, budú ako druháci pokračovať u nás a vznikne ďalšia prvá trieda," dodáva na záver pedagogička.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
