striedanie extrémnych povodní a súch, revitalizácia životného prostredia, zavedenie krajinného hospodárenia či vytvorenie spoločnej vodohospodárskej koncepcie to sú len niektoré z cieľov medzinárodného slovensko maďarského projektu Revitalizácia povrchových vôd Medzibodrožia. Partnerské organizácie z oboch strán hranice naň získali financie z programu INTERREG III A maďarská strana 51 miliónov forintov a slovenská 31 miliónov korún. Unikátny projekt, pozostávajúci z troch etáp, sa bude realizovať v rokoch 2006-2008.
Jednotlivé ciele, riziká, harmonogramy a aktivity riešiteľských tímov odprezentovali ich zástupcovia na stretnutí, ktoré sa v stredu konalo na pôde magistrátu v Sátoraljaújhelyi. Partnermi projektu sú na slovenskej strane Slovenská technická univerzita, Ústav hydrológie SAV, Výskumný ústav vodného hospodárstva a Združenie miest a obcí Medzibodrožia, na maďarskej Ekövizig (organizácia, podobná slovenskému Povodiu Bodrogu a Hornádu, ale s celoštátnou pôsobnosťou) a združenie Bokartis.
"Ide o vzácne spojenie ekológov a vodohospodárov, ktorí za normálnych okolností stoja na opačných stranách. Teraz sa spojili, aby riešili dlhodobý problém spolu," myslí si o projekte jeden zo slovenských koordinátorov János Bogoly. Vysvetľuje, že kým maďarská strana sa skôr orientuje na ekonomický efekt, ktorý projekt môže priniesť hlavne pre poľnohospodárstvo, slovenská ho smeruje viac na ekológiu - obnovu mikroklimatických podmienok, ktoré v Medzibordoží kedysi existovali, a krajinotvorbu.
Tamás Feldermann z Ekövizig priznal, že vodohospodársky systém je síce na ich strane prepracovaný, ale eliminovať dopady veľkých súch a naopak extrémnych povodní nedokáže. Medzibodrožie je totiž uzavretý vodohospodársky celok a nepozná hranice: "Je potrebné nájsť spoločné riešenie a vypracovať spoločnú vodohospodársku politiku. V niektorých rokoch je potrebné vodu odviesť, v iných zase doplniť."
Andrej Šoltés zo Slovenskej technickej univerzity vysvetlil fungovanie existujúceho vodohospodárskeho systému na slovenskej strane, ktorý tvoria Latorica, Bodrog, Karčava a čiastočne Tisa a Leleský, resp. Somotorský kanál. Kedysi však v Medzibodroží existovala ďalšia rieka Tice. Po zásahoch v krajine sa z nej zachovali len mŕtve ramená, ktoré obkolesujú obce, asi najviac ich možno nájsť v Rade priamo dedinou.
Zásahy začali pred 100 rokmi a vyvrcholili v 50-tych rokoch minulého storočia, kedy sa tvár Medzibodrožia definitívne zmenila a ovplyvnila ho nielen ekologicky, ale aj hospodársky a spoločensky. "Práve oživenie 46-kilometrového úseku Tice je jedným z cieľov, ktorý chceme dosiahnuť. Na rozdiel od maďarskej strany my skôr potrebujeme vodu do krajiny priviesť a nie ju vypustiť. Preto plánujeme urobiť hydrologickú analýzu Latorice, ktorá sa môže stať zdrojom napúšťania. Na tento účel sa bude musieť zmeniť aj chod čerpacích staníc. Spojením vplyvov Latorice a Tice dôjde k zmene hladiny vnútorných vôd, čo ovplyvní celú krajinu."
Podľa starostu maďarského Pácina Atillu Baratiho samosprávy vidia v projekte veľkú perspektívu: "Bez riek Karčava, ktorá tečie okolo nás a Tice sa vodný režim Medzibodrožia nedá pochopiť. Tento komplex je potrebné riešiť medzinárodne a som rád, že sa to stalo. Ja osobne verím, že obnova vodných pomerov môže oživiť poľnohospodárstvo a následne aj región ako celok."
Finálnym výstupom monitoringovo výskumného projektu bude 7 realizačných projektov so stavebným povolením, ktoré budú pripravené na žiadosti o financie z eurofondov. Zmena vodohospodárskych pomerov prinesie efekt aj v podobe revitalizácie vzácnych biotopov, fauny, flóry, čo v budúcnosti bude možné využiť aj v eko a agroturistike.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
