kostolíka v obci Topľa Sninskom okrese. O takmer štyristoročný obraz prišla v 60. rokoch minulého storočia, kedy ho získalo vtedajšie Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku.
Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove zažalovalo múzeum v roku 1994. Vydania ikony sa domáhalo na základe zákona o reštitúciách cirkevného majetku. Okresný súd vo Svidníku po piatich rokoch najprv žalobu zamietol, po tom, ako mu prípad vrátil odvolací súd, jej v roku 2002 vyhovel. Po dvoch rokoch tento rozsudok potvrdil aj krajský súd.
Súdy takmer desať rokov riešili otázku, odkiaľ bol obraz prevezený do múzea. Podľa cirkvi s istotou pochádza z dreveného kostolíka svätého Michala Archanjela v obci Topoľa a odvoláva sa na svedectvá pamätníkov aj historické pramene. Hoci právnik biskupstva František Pavlovský nevedel presne povedať, kedy odtiaľ ikona zmizla, predpokladal, že ju odniesli pracovníci múzea v čase, keď ho štát zakladal.
Múzeum Ukrajinsko-rusínskej kultúry túto verziu odmieta. Jeho zástupca František Komka na pojednávaniach tvrdil, že ikonu skrýval u seba istý Bobanič z Topole, ktorý ju daroval pracovníkovi múzea. „Bola veľmi poškodená, preto ju potom v múzeu reštaurovali. V takom stave sa musela nachádzať mimo kostola," hovoril. Podľa neho obraz nemohli vyniesť z malej cerkvi, lebo by sa cez dvere ani okno nezmestila. Jeho rozmery sú totiž 234 krát 207 centimetrov.
Podľa okresného aj krajského súdu dôkazy o tom, že ikona pochádza z kostolíka, existujú. Jedným z nich je svedectvo bývalého zamestnanca múzea Michala Šmajdu. Ten vypovedal, že obraz bol stočený do zvitku a teda bolo možné ho z cerkvi vyniesť. Súd sa odvolal aj na knihu Drevené kostoly východného ritu na Slovensku, v ktorej sa spomína, že v Topoli kedysi táto sakrálna pamiatka bola.
Obhliadkou kostolíka sa tiež zistilo, že na jeho ľavej strane sú dodnes stopy po klincoch. Sudca Ladislav Prokopič z toho usúdil, že tam ikona visela. Podľa neho je tiež rozhodujúce, že od roku 1950 do roku 1968 gréckokatolícke biskupstvo ako organizácia neexistovala, keďže komunistický režim na toto obdobie gréckokatolícku cirkev zrušil. „Okolo roku 1963 teda nemohla cirkev obraz predať, darovať ani vyradiť z inventára. Múzeum ho preto nemohlo nadobudnúť legálnym spôsobom," zdôvodnil Prokopič.
Napriek právoplatnému rozsudku múzeum ikonu dodnes nevydalo, biskupstvo preto vlani podalo návrh na exekúciu. Okresný súd vo Svidníku však uznal námietky múzea a exekúciu nepovolil.
O vrátení ikony do Topole musí definitívne rozhodnúť krajský súd. Ten má pochybnosti, či obraz v múzeu je skutočne ikonou, ktorej sa v súdnom spore domáhala cirkev. „Ide o problém identifikácie predmetu exekúcie," hovorí hovorca prešovského krajského súdu Peter Straka.
Dôkazy o tom musí predložiť cirkev, v priebehu roka tak neurobila. Hovorca prešovského gréckokatolíckeho biskupstva Ľubomír Petrík nechcel povedať, či nejaké majú. Myslí si totiž, že by to oslabilo ich pozíciu v procese.
Kedy spor skončí, nie je jasné. Predloženie dôkazov a ich zhodnotenie súdom trvá v reštitučných veciach aj niekoľko rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
