domu Pavlína Redajová hovorí, že plánuje opravu a prístavbu domu. Ak chce získať od obce stavebné povolenie, potrebuje k tomu vyjadrenie susedov. "Tí súhlasia, ale podmieňujú to vysťahovaním niektorých obyvateľom dvora," vysvetľuje.
Majiteľkou domu je okrem nej aj dcéra Rozália. Ostatní Rómovia sem pribúdali postupne a s nimi aj chatrče. "Ide o čierne stavby, ktoré patria k domu, takže všetci majú tú istú adresu. V zime je ich v dome a "prístavbách" okolo 70, teraz v lete 100 až 120, z toho 30 - 40 detí," vysvetľuje starosta obce Vladimír Decha. Podľa jeho názoru chybu urobil už jeho predchodca, ktorý niektorým dal trvalý pobyt. Podľa matrikárky je ich oficiálne zapísaných asi 57, zvyšok na dvore býva nelegálne.
Pavlína Redajová vysvetľuje, že pred 20 rokmi sa príbuzných snažila odmietnuť, ale keď sa demonštratívne usídlili na ulici, vzdala to: "Mali malé deti, uľútilo sa mi ich. Ale už mali dosť času, aby si našli nejaké bývanie. Dostávajú dávky, mohli si našetriť. Niet pomoci, suseda mi dá súhlas, len ak niektorí neodídu. Tak som ich vysťahovala." Priznáva, že vysťahovanie, ku ktorému sa odhodlala minulú sobotu, sa nezaobišlo bez konfliktov: "Napadli ma, musela som volať políciu. Teraz sa usadili pred domom. Po vodu si môžu prísť, ale viac im už pomáhať nemôžem. Stačilo!"
Matka štyroch detí Blažena Ferencová, ktorá zostala aj s manželom na ulici spolu s ďalšími, si zúfa: "Povynášali sme postele, nábytok a teraz žijeme na ulici aj s deťmi. Stali sa z nás bezdomovci. Rodinu nemám, aby ma niekto prichýlil." Celkovo dnes žije pod holým nebom 25 Rómov, z toho 18 detí. Matky tvrdia, že v noci plačú, lebo sa boja zvukov a štípu ich komáre. Kúpať sa chodia do Ondavy, na potrebu chodia do prírody. "Nemáme kam ísť," tvrdia unisono.
Vladimír Decha hovorí, že obec problém s ubytovaním stále pribúdajúcich Rómov rieši už odvlani: "Oslovil som splnomocnenkyňu vlády, prezidenta, nadácie, mimovládne organizácie. Verdikt znel: Je to súkromný majetok, do toho štát investovať nemôže. Náhradné ubytovanie nemáme, rozhodli sme sa pre výstavbu sociálnych bytov. Zatiaľ sme v štádiu prípravy projektovej dokumentácie. Žiaľ, úrady evidujú množstvo takýchto žiadostí obcí a budú na ne prideľovať financie postupne. Oni však potrebujú pomoc hneď." Skúšal osloviť aj okresný krízový štáb, tam mu povedali, že nejde o živelnú pohromu, ale sociálnu otázku.
Aj Decha si myslí, že Rómovia mali za 20 rokov dosť času vyriešiť si bytovú otázku: "Niektorí robili a teraz berú sociálne dávky. Žiaľ, sú takí. Za mesiac len na cigarety dajú asi 30-tisíc korún." Ako sa nám podarilo zistiť, ročne na toto popisné číslo príde takmer milión korún v rôznych sociálnych dávkach a prídavkoch na deti. Starosta dúfa, že pomôžu charitatívne organizácie, rómski aktivisti a úrady. "Niektorí mi už volali, ale pomoc zatiaľ neprisľúbili. Uvidíme, je mi ľúto najmä detí, ale ja ich nemám kde ubytovať," dodáva na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
