tím. Kredit vzácnej lokality, v ktorej sa nachádza jedna z najstarších neolitických osád na východnom Slovensku, začína priťahovať aj odborníkov z iných vedných odborov - gelológie a geomorfológie a archeobotaniky. „Svojím umiestnením na vyvýšenine nad obcou je absolútnym unikátom. Za normálnych okolností ľudia v neolite osídľovali nízke terasy v blízkosti vodných tokov," vysvetľuje šéf slovenskej časti expedície Doc. Marián Vízdal z FF Prešovskej Univerzity.

Moravianske nálezisko objavili v roku 1998. Na základe trojdohody medzi FF PU, Archeologickým Inštitútom Jagelowskej Univerzity v poľskom Krakowe a Inštitútom archeológie SAV sa tu od roku 2000 začal systematický výskum. Každoročne sa sem počas letnej sezóny na pár týždňov „nasťahuje" medzinárodný archeologický tím, v ktorom pôsobia aj študenti oboch vysokých škôl - budúci archeológovia. Tento rok je ich až 15, expedíciu dopĺňa archeobotanička Magdalena Moskal z inštitútu prehistórie a archeloógie Univerzity v španielskej Valencii, geológ Tomasz Kalicki z Inštitútu geografie Poľskej akadémie vied, Pamiatkový úrad v Košiciach zastupuje Mgr. Anton Karabinoš. Cieľom výskumu je úsek s názvom Štredne poľo, ktorý sa nachádza neďaleko dnes už neexistujúceho potoku Šarkan. Podľa Vízdala aj jeho poľského kolegu Doc. Mareka Nowaka bolo asi to dôvodom, prečo sa tu neolitický človek usídlil.

Isté je aj to, že osada nebol žiadny dočasný „kemp", ale stále sídlisko, ktoré tu existovalo už v rokoch 5 700 a 5 400 pred Kristom a bolo stále osídlené. „Ide o vôbec prvých roľníkov, ktorí sa usadili na východnom Slovensku. Jeho význam je preto veľký, nálezy pochádzajú z obdobia ranej fázy tzv. východnej lineárnej keramiky. Naviac sme zistili, že títo ľudia mali priamy kontakt s tými, ktorí žili na severe - v južnom Poľsku ale aj na juhu - v južnej oblasti Európy. Dokazujú to nájdené materiály, ktoré nemôžu pochádzať z Moravian. Ide teda o vzácne miesto prelínania vplyvov Severu a Juhu," vysvetľuje Doc. Nowak. Kostrový nález sa napriek intenzite výskumu nepodaril, podľa odborníkov je tu agresívna pôda, ktorá znemožňuje zachovanie ľudských kostier.

Nemenej zaujímavé sú výsledky, ku ktorým dospeli geológovia. Podľa Tomasza Kalickeho sú všetky prírodné zmeny, ktoré je možné „prečítať" na geologických profiloch, pomerne mladé: „Možno z nich zistiť, kedy ľudská činnosť spôsobila prírodné zmeny. Možno potvrdiť, že k nim v tejto lokalite došlo až v 16. - 17. storočí a rovnako v 20. storočí v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva. Vrstva, ktorá pochádza z tohto obdobia je hrubá až 2 metre - práve tieto vplyvy spôsobili, že potok Šarkan úplne zanikol."

Archeobotanička Magdalena Moskal zase rekonštruuje približný obraz o tom, aké rastliny tu v tom čase existovali. Prácnym premývaním pôdy z archeologických sond nachádza ich stopy, neraz sa pritrafí aj drobný úlomok kosti či črepu. Podľa všetkého tu rástli najmä listnaté stromy - dub, jaseň, brest.

Napriek tomu, že počas siedmich rokov archeológovia vykopali množstvo sond a odhalili asi 2-tisíc m2 pôvodnej osady, sa im nepodarilo nájsť jej hranice. Zlomky histórie skladajú z tisícok drobných úlomkov keramiky, kúskov železného inventára, kamenných artefaktov, ale ako hovorí Doc. Vízdal „čím viac sa kope, tým vzniká viac otáznikov."

Jedným z nich je aj zvláštna sídlisková forma, ktorú našli tento rok. Podľa Vízdala nenesie žiadne stopy ľudskej činnosti už od praveku, neslúžila teda na bývanie, výrobu a pod., ale musela mať špecifický účel. „Jednou z hypotéz je, že šlo o miesto kultových praktík." Dôkazom kontinuálneho osídlenia lokality je nález úlomkov hrnca, resp. vázy. „Pochádza z asi 14. storočia, inak oba nálezy sú v tesnej blízkosti."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín