ľudových remesiel, ktoré založili bratia Alfonz a Slávo Porvažníkovci. Hoci jeden je majiteľom reštaurácie a druhý psychiatrom, k umeniu majú výborný vzťah. Práve to, silný lokálpatriotizmus a láska k rodnému kraju boli hlavnými hnacími motormi pri vzniku novej tradície plenérov pod Brekovským hradom. Medzinárodné podujatie tento rok podporilo aj Ministerstvo kultúry SR.
Kým v roku 2003 išlo len o oťukávanie možností urobiť umelecký plenér v novej lokalite a netradičnom prostredí a ešte v spolupráci s Vihorlatským osvetovým strediskom, tento rok už Porvažníkovci presne vedeli, čo chcú. "Motívom založenia tradície bolo zviditeľnenie tejto časti Slovenska tým, že tu v určitom čase budú pod holým nebom pracovať umelci. Ďalším dôvodom bolo umožniť profesionálnym aj neprofesionálnym výtvarníkom realizovať sa, stretnúť sa, vymeniť si skúsenosti a zanechať na tomto mieste odtlačok svojej umeleckej duše. No a tretím je snaha o vytvorenie originálneho prostredia pre hostí, turistov, návštevníkov," vysvetľuje predseda združenia Slavomír Porvažník, o ktorom sme už písali v súvislosti so záchranou židovského cintorína.
Na ľudí rovnakej krvnej skupiny vďaka ochote, cenným radám a kontaktom akademickej sochárky Ľudmily Lakomej Krausovej narazili v poľskom Przemysli, kde už dlhšie funguje Klub neprofesionálnych plastikov: "Pani Ľudka robí plenére v Michalovciach už dlhé roky, ona nám pomohla na začiatku a sme jej za to vďační," hovorí Alfonz Povražník. S úctou spomínajú na vzácnu sochársku osobnosť Pavla Šarišského, ktorý sa zúčastnil na prvom plenéri v roku 2003: "Zostala tu po ňom nádherná drevená plastika Madony. Žiaľ, tento rok už prísť nemohol."
Od minulej nedele sa okolie Dvora pod viničnou skalou premenilo na obrovskú sochársku dielňu pod holým nebom. Jedenásť profesionálnych aj neprofesionálnych sochárov už stihlo urobiť poriadny kus práce. Podľa organizátorov sa fantázii pokiaľ ide o zobrazenie a tému medze nekladú. Spoluorganizátor Leszek Matysiak hovorí, že sa tu cíti úžasne: "Podobné združenie a tradíciu chceme založiť aj u nás, aby sme zase my pozvali Slovákov." Leszek práve pracuje na plastike koňa, špekuluje nad logom plenéru či tým ako zobraziť erb Poľska, resp. mesta Przemysl a dostať ich na pamätný poľský stĺp. Celkom spontánne vznikol nápad vytvoriť tri stĺpy s reliéfnou výzdobou - slovenský, poľský a slovenskopoľský. Kým Anton Budzák z Popradu do toho nášho pretavuje legendy o Brekove, Poliak Artur Pientka doň vytesáva symboly Poľska. Tibor Gurin do kameňa prenáša svoje predstavy o postavách staroslovanskej mytológie, profesionáli Maroš Hrnčiarik a Juraj Mucha zase tvoria modernejšie. Každý robí na tom svojom od skorého rána, dokedy vraj vládzu.
Na najväčšom, monumente, tzv. kaplnke intenzívne pracuje Marián Garwona, ktorý priznáva silnú orientáciu na sakrálnu tvorbu: "V mojich dielach dominuje kríž, Kristus, náboženské motívy. Ten samorast, ktorý rastie pred podnikom, mi nedal pokoj. Tak som naň "posadil" Krista," vysvetľuje. Obrovský monument podľa organizátorov vážil pôvodne takmer 2 tony, oni aj Marián priznávajú, že to nie je dielo na týždeň. Všetci dúfajú, že v ňom bude pokračovať o rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
