storočí. Pred zrakmi návštevníkov sa v sobotu večer odohrali napínavé rytierske súboje, pôvabné dobové tance, hodovanie šľachticov, či poprava 13 zbojníkov, ktorí boli postrachom bývalého Uhorska. Nad hlavami Michalovčanov krúžili sokoly a orly šľachtických dvorných sokoliarov. V programe s názvom Dies pro honore civitatis - Na poctu mesta sa diváci dozvedeli viac najmä o michalovskom princovi Albertovi, ktorý preslávil svoje mesto po celom Uhorsku. Pre svoju statočnosť a oddanosť si získal priazeň uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a stal sa veľmajstrom rádu johanitov v celom Uhorsku.
Program pripravil tím odborníkov z oblasti kultúry a histórie. Dobové scény a dej sa odohrávali na základe archívnych výskumov historických listín, ktoré sa zachovali v poľštine, maďarčine a latinčine. Prostredníctvom dobových ukážok spoznali Michalovčania významné historické udalosti súvisiace s ich mestom. Návštevníkom sa predstavilo v programe vyše 200 účinkujúcich. Pod režisérskou taktovkou Milady Tomkovej, Milana Hvižďáka a historika Martina Molnára sa michalovské námestie premenilo na nádvorie, kde prebiehali šermiarske súboje a ožili významné historické postavy.
Ústrednou dejovou líniou boli tri historické udalosti. „V roku 1418 Žigmud Luxemburský polepšil v Kostnici erb Albertovi Úzskému zemepánovi Michaloviec. Do erbu mu pridal za vernosť zlatú korunku, čo bola na tú dobu veľká pocta," opísal dej veľkolepej výpravy historik Martin Molnár. Druhou udalosťou, ktorá sa opäť po stáročiach odohrala pred divákmi bola z roku 1607, keď sa 27 šľachticov z Michaloviec a okolia stretlo v tomto meste, aby prijali artikuly, body, podľa ktorých sa mal riadiť život v Michalovciach. Šestnásť dôležitých bodov sa týkalo najmä duchovného a mravného života. „Napríklad, že majú chodiť do kostolov a nesmú púšťať do domu obyvateľov, ktorí hrali hazardné hry ako karty, alebo kocky," dodal historik.
S nemým úžasom sledovali Michalovčania najmä napínavú scénu, ktorá sa v skutočnosti odohrala v roku 1614. Išlo o popravu 13 zbojníkov, ktorí pochádzali priamo z Michaloviec a z okolitých obcí. Títo lotri, ako ich nazývajú v dobových materiáloch, prepadli poľskú obec Smerek. Niektorých obyvateľov pobili a povraždili. Zbojníci preto odvisli na šibenici. „Medzi nimi aj Vojtech Gergieľ z Michaloviec. Spolu s ďalšími zbojníkmi z okolitých obcí boli popravení v Poľsku," upresnil Molnár.
Z dobových scén boli nadšení malí aj veľkí Michalovčania. Kým niektorých potešili nádherné dobové tance a kostými urodzených šľachticov, iných zručnosti remeselníckych majstrov, či napínavé rytierske súboje. „Najviac sa nám páčilo ako nízko lietali sokoly ponad naše hlavy," povedali svorne sestry Ivanka a Betka Bilontové.
Podľa viceprimátora Jána Ďurovčíka mali historické oslavy nielen kultúrny, zábavný, ale aj poučný charakter. „Takouto hravou formou sme dali verejnosti na vedomie, že tu boli významní predstavitelia aj v dobách minulých, o ktorých okrem profesionálnych historikov málokto vie," dodal Ďurovčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
