vlády Klára Orgovánová. Samospráve ponúkla niekoľko riešení. Ako najideálnejšia sa ukazuje výstavba nájomných sociálnych bytov.
Problém s bývaním, ktorý vyvrcholil vysťahovaním časti Rómov, má korene pred 20 rokmi. Dodnes má len dvoch vlastníkov. K pôvodným rodinám rokmi pribúdali príbuzní či známi, ktorí na dvore postupne vybudovali čierne prístavby. Pritom všetci žijú na rovnakom popisnom čísle. Podľa odhadov ich je v lete okolo 100 - 120, v zime asi 70, z toho 30 - 40 detí. Starosta obce Vladimír Decha priznáva, že hygienické pomery sú katastrofálne.
Rómovia majú len jednu studňu a jednu latrínu. Situácia sa vyhrotila začiatkom augusta, kedy jedna z majiteliek nevítaných nájomníkov požiadala, aby sa vysťahovali. Plánovala prístavbu a opravu domu. Ak chcela získať povolenie, susedia svoje pozitívne stanovisko podmienili práve vysťahovaním problémových rodín. Zo dňa na deň vtedy na ulici skončilo 25 Rómov, z toho 18 detí. Svoj majetok si rozložili na verejnom priestranstve.
Decha otvorene priznal aj pred splnomocnenkyňou, že do zlej sociálnej a bytovej situácie sa dostali sami a dlhodobým neriešením sa vyhrotila: "Chybu urobil aj môj predchodca, keď niektorým z nich dal trvalý pobyt. Podľa matriky tu oficiálne žije 57 ľudí. Na stave to však nič nemení. Títo ľudia potrebujú pomoc, sú tu rodiny s malými deťmi. Obec náhradné bývanie nemá ani financie na nákup domov."
Klára Orgovánová navštívila aj problémový dvor, kde sa právala s jednou s majiteliek Rozáliou Redajovou. Druhá, jej mama, 73-ročná Pavlína, len pred pár dňami zomrela, podľa jej dcéry to však na veci nič nemení: "Nemôžu tu zostať, takto to ďalej nepôjde. Teraz nás je tu 72, z toho asi 50 detí." Splnomocnenkyňa si obzrela aj provizórne chatrče, v ktorých sa neraz v zime, špine a medzi potkanmi rodia ďalšie deti. Pripomenula, že možnosti úradu sú obmedzené:
"V rámci šetrenia vláda aj nášmu úradu ubrala asi 3,5 milióna korún, ktoré boli určené na havarijné stavy, ale možnosti sú. Pomôcť môžeme pri vypracovaní projektovej dokumentácie na výstavbu 10 nájomných sociálnych bytov nižšieho štandardu, kde je termín podávania žiadostí do začiatku februára, lebo obec má pripravené a majetkovo-právne vysporiadané pozemky v intraviláne. Na tejto schéme je možné získať dotáciu 80 percent, 10 percent prispieva samospráva a 10 odpracujú budúci nájomníci."
Rovnako ako starosta aj ona si uvedomuje, že výstavba bytov určitú dobu potrvá, ale situáciu je potrebné riešiť ešte pred začiatkom zimy: "Existuje alternatíva umiestniť sem dočasne unimobunky, kam by sa rodiny presťahovali. Vzhľadom na krátenie nášho rozpočtu však budeme musieť nájsť iný zdroj. Buď rokovať s ich dodávateľom alebo požiadať o príspevok z rezervy Úradu vlády," uviedla. Pre KORZÁR uviedla, že podobných žiadostí prichádzajú na úrad desiatky, bytovú otázku, vyplývajúcu zo zlej sociálnej situácie a neplatičstva, rieši takmer každá obec, kde žijú Rómovia.
Starosta obce V. Decha zhodnotil návštevu ako "prvý krok k reálnemu riešeniu problému." Predpokladá, že veci sa pohnú dopredu v priebehu mesiaca: "Dovtedy by malo byť všetko jasnejšie." Okrem unimobuniek je podľa neho náhradným riešením vykúpenie starých domov v okolitých obciach, na ktoré by prispel štát...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
