Ladislava Horvátha z OZ Nová cesta z Michaloviec kvôli väčšej šanci riešiť komplexne rómsku problematiku sa spojili do Partnerstva Rómov Zemplína.
"V období rokov 2007 - 2011 vláda deklaruje komplexné riešenie problému rómskych komunít, čo sa kryje aj s novým programovacím obdobím EÚ. Pôjde o veľké projekty, kde nebudú akceptované žiadosti jednotlivých združení, ale len veľkých celkov, ktoré budú pri príprave spolupracovať so samosprávami a inštitúciami. Prvým krokom bolo preto zosieťovať všetky rómske združenia a organizácie, ktoré existujú v regióne," vysvetlil. Dodal, že zatiaľ ich je v Partnerstve Rómov Zemplína (PRZ) zaregistrovaných 42, do konca roka očakávajú ďalších viac ako 30: "V rámci neho sa vytvoria pracovné skupiny pre jednotlivé oblasti, na ktoré sa budú pripravovať projekty. V PRZ nebudú len Rómovia, ale aj nerómovia. Nie jednotlivé združenia, ale zástupcovia PRZ budú vystupovať navonok pri spolupráci so samosprávami, odborníkmi, inštitúciami atď.."
Partnerstvo predbežne plánuje riešiť 5 základných oblastí vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, komunitný rozvoj a ľudské práva. Horváth za prioritné, ktoré môžu "pohnúť" rómskou problematikou považuje prvé tri. Pri bývaní sa chcú prednostne orientovať na vysporiadanie pozemkov a legalizáciu stavieb a následne na budovanie bytov nižšieho štandardu. Podľa Horvátha je zarážajúce, že ich výstavbe sa v posledných rokoch zemplínske obce a mestá vôbec nevenovali, čo potvrdila aj zástupkyňa Úradu splnomocnenkyne vlády Dáša Frývalská. Pri vzdelávaní chce PRZ zvýšiť kvalitu výučby rómskych školákov, dosiahnuť zvýšenie počtu detí, ktoré skončia dochádzku v deviatom a nie nižšom ročníku, zintenzívniť mimoškolské aktivity a adresnejšie využívať prácu rómskych asistentov učiteľa. "Pri zamestnanosti sa chceme zamerať na umiestnenie Rómov na európskom pracovnom trhu. Zistili sme, že v stredoeurópskom priestore Čechy, Poľsko, Maďarsko, je aktuálne práce dosť. Narazili sme však na problém, nízku vzdelanostnú úroveň, neochotu pracovať, nedôveru a absenciu akejsi stavovskej hrdosti," priznáva. Nevzdelanosť chcú riešiť zintenzívnením vzdelávania dospelých, nedôveru serióznymi ponukami. V súčasnosti je podľa neho veľký dopyt po ľudí do stavebníctva: "Rómovia musia najskôr vidieť, že niekto sa má po zamestnaní sa reálne lepšie a potom chcú aj oni. Prelomiť neochotu pracovať sa dá adresnejšou komunitnou prácou."
Yves Nicolas Ogou z Agentúry podporovaného zamestnávania Somotor si myslí, že je potrebné pracovať s komunitou adresnejšie a prísnejšie: "Pomôcť tým, ktorí chcú, ale nie tým, ktorí nechcú." Priznal, že pri poslednom nábore Rómov do projektu dokončenia základnej školy mal problém vybrať 24 frekventantov: "Nechceli, lebo nemuseli. V systéme je to totiž chápané ako rekvalifikačný kurz, ktorý môžu odmietnuť. Je to nezmysel, lebo bez ukončenej základnej školy nie je možné akékoľvek zvýšenie kvalifikácie." Ogou hovorí, že práve ľudia bez vzdelania tvoria až 63 percent nezamestnaných: "Aj preto chceme iniciovať legislatívnu zmenu, aby dokončenie základného vzdelanie bolo povinné a až potom môže nastúpiť rekvalifikácia."
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
