prázdne zváľané domy. Aj takto to dnes vyzerá v Národnom Parku Poloniny v okrese Snina pri ukrajinskej hranici. Prešovský samosprávny kraj tvrdí, že to chce zmeniť. Jeho poslanec Jaroslav Regec (na snímke) odštartoval projekt, ktorý má dať odpoveď na podobu podnikania v Poloninách.
Regec hovorí, že vymieranie obyvateľstva Polonín a zánik dedín nie je podmienkou ochrany prírody. Súčasný stav prirovnáva k tretej vlne exodu ľudí z územia národného parku. Región preto podľa neho podľa neho potrebuje reálnu stratégiu rozvoja so zameraním na cestovný ruch a turistiku. "Bude obsahovať presné ciele, ktoré tímy profesionálov spracujú do krátkodobých projektov na obdobie 1 až 2 roky spolu s ich schválením a realizáciou," hovorí.
Samosprávny kraj dá najprv vypracovať urbanistickú štúdiu. V nej budú stanovené podnikateľské aktivity rozvoja . Podľa nich sa potom upraví územný plán vyššieho územného celku aj územné plány jednotlivých obcí. "Tieto dokumenty pripravia územie pre čerpanie eurofondov v rokoch 2007-2013," vysvetľuje Regec.
V praxi by to mohlo znamenať rodinné domy zrekonštruované na penzióny, opravené kultúrne domy a prázdne školy, zariadenia poskytujúce v lete i v zime služby turistom namiesto prevádzok na spracovanie dreva, do prírody vkusne zasadené chaty a táboriska. To všetko s pomocou peňazí Európskej únie. Základný predpoklad rozvoja vidí Regec v dopravnej infraštruktúre. "Slabou stránkou Polonín je spojenie s okolitým svetom. Napríklad Poliaci majú na Ruské sedlo vybudovanú asfaltovú cestu, na našej strane ješ len kamenistá poľná cesta. Bráni to voľnému pohybu turistov na oboch stranách," uviedol.
Náčelník Lesoochranárského zoskupenia VLK Juraj Lukáč hovorí, že rozvoj cestovného ruchu v Poloninách pre ich jedinečnosť nemôže kopírovať iné oblasti Slovenska. "Žiadne veľké strediská postavené na zelenej lúke, zjazdovky vybudované na úkor krásnych lesov, cesty cez jedinečné horské prechody. Bežkárske trasy, zber húb, pozorovanie zveri, cykloturistika, rozptýlené penzióny by mali byť hlavným ťahákom pre novovznikajúcu bohatú klientelu stredoeurópskych dôchodcov," myslí si.
Podľa Lukáča hrozbou územia Polonín je geologické podložie, ktorým je flyš. Ten zle zadržiava vodu. Vyvážiť to možno len minimálnymi zásahmi do lesného prostredia a nebudovaním nových ciest. "Venovať sa treba skvalitňovaniu existujúcej dopravnej infraštruktúry, ktorá je v zlom stave," povedal.
Regec zdôrazňuje, že o konkrétnej podobe podnikania v Poloninách je potrebné dosiahnuť regionálnu zhodu širokej verejnosti. Vo štvrtok o tom prvýkrát spolu hovorili ľudia so samosprávy, štátnej správy, podnikatelia a ochranári. Prijali memorandum Poloniny nahlas. V ňom sa zhodli, že treba hľadať riešenie rozvoja tohto prihraničného regiónu. Rovnako deklarujú, že sú potrebné zákony, ktoré budú regulovať územie Polonín.
Poloniny už mali jeden projekt rozvoja
Zúfala hospodárska základňa a vysťahovalectvo trápia pohraničné dediny niekoľko storočí. Dediny na území dnešného Národného parku Poloniny už majú za sebou aj jeden projekt rozvoja. Rozhodla o ňom vláda ČSSR svojím nariadením z 29. decembra 1961. V ňom sa hovorí o obrovskom zaostávaní tohto regiónu. Poľnohospodárstvo ani práca v lese nedokázalo uživiť všetkých ľudí, preto odchádzali za prácou inde.
Akcia dostala názov "U-U "podľa spádových obcí Ubľa a Ulič. Bola zameraná na budovanie priemyslu, nerešpektovala prírodné danosti. V rámci nej sa napríklad v Uliči postavil drevársky závod Tvarona aj tehelňa. Stavali sa aj školy, bytovky, budovy Jednoty, zdravotné strediská, dobudoval sa lesný závod.
Po roku 1989 podniky zanikli. Tvarona skončila v konkurze a v roku 2002 prepustila všetkých zamestnancov. Prakticky jediným zamestnávateľom v celej Uličskej dedine je dnes štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok Ulič.
