Michalovciach. Rozhodol o tom michalovský okresný súd. V rozsudku sa však nehovorí, že majiteľ podniku sa dopustil diskriminácie z dôvodu, že aktivisti boli Rómovia.
V apríli 2005 ľudia z michalovského občianskeho združenia urobili test. Dve Rómky a jeden Róm sa vybrali na diskotéku. V druhej skupine ich sprevádzali Nerómovia z košickej mimovládnej organizácie Poradňa pre ľudské práva.
Pri vstupe personál podniku žiadal od Rómov predloženie klubových kariet. Keďže ich nemali, dnu sa nedostali. Rozhovor s vyhadzovačom si nahrali na diktafón. Ten vzápätí bez problémov pustil na diskotéku spolupracovníčky poradne.
Rómovia následne firmu JVP, spol. s. r. o., ktorá prevádzkuje diskotéku, zažalovali. Domáhali sa, aby súd určil, že ich diskriminovala, žiadali ospravedlnenie za zníženie ľudskej dôstojnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. "Vedeli sme, že tam dochádza k diskriminácií. Vadí mi to, že si nemôže posedieť kde chceme. Je to ponižujúce, preto sme sa na to dali," hovorí jeden z aktivistov Tibor Kešeľ.
Súd po roku rozhodol, že k diskriminácii Rómov došlo, lebo sa s nimi v porovnateľnej situácií zaobchádzalo menej priaznivo ako s ostatnými zákazníkmi. Firme nariadil, aby im poslala ospravedlňujúce listy. Zároveň však konštatoval, že nebol preukázaný rasový motív v správaní zamestnanca podniku. Vychádzal pritom z výpovedi svedkov, ktorí tvrdili, že Rómov inokedy v kaviarni obsluhujú.
Advokátka zastupujúca rómskych aktivistov Vanda Durbáková z Poradne pre občianske a ľudské práva kritizuje rozsudok ako zmätený. "Súd vlastne rozhodol, že Rómovia diskriminovaní boli, ale nie na základe etnicity. S otázkou na základe akých dôvodov došlo k diskriminácií sa však vo svojom rozhodnutí nevysporiadal," povedala.
Podľa nej k diskriminácii Rómov pre ich etnický pôvod jednoznačne došlo, pretože sa od ostatných zákazníkov líšili len týmto pôvodom. To, že v inom čase Rómov v podniku obsluhovali, nie je podľa nej podstatné, lebo súd sa zaoberal konkrétnym konaním voči konkrétnym Rómom.
Durbáková tiež súdu vytýka, že zamietol žiadosť o finančné odškodnenie. V rozsudku to zdôvodňuje tým, že Rómovia boli na diskrimináciu pripravení a preto nemohlo dôjsť k zníženiu ich ľudskej dôstojnosti. "Rozpor je v tom, že na jednej strane súd uznal tvrdenia firmy, že Rómov do podniku bežne púšťajú, na druhej strane tvrdí, že Rómovia mali s diskrimináciou počítať," hovorí.
Spolumajiteľ a konateľ firmy JVP, spol. s. r. o. Ján Šuchta odmieta, že došlo k diskriminácii. "Naša firma zamestnáva Rómov a občania tejto komunity navštevujú naše zariadenie. Súhlasili sme však s ospravedlnením," hovorí. V teste aktivistov vidí len zámer získať peniaze. Tiež trvá na tom, že kaviareň má od roku 1996 klubový charakter.
Rozsudok nie je právoplatný. Odvolanie podali rómski aktivisti a žiadajú, aby krajský súd vyhovel ich žalobe v celom rozsahu. Po nich sa odvolal aj zástupca firmy.
