chodiť 15 detí, čo znamenalo aj menej peňazí na jej prevádzku od samosprávy.
Škole preto chýba dvesto tisíc korún. Riaditeľka Iveta Galandová hovorí, že majú vysoké náklady na vykurovanie veľkej budovy. Za teplo zaplatiť museli a na mzdy tak už nezvýšilo. „Tenergu za teplo platíme mesačne až 80-tisíc. Nemôžeme si dovoliť to nezaplatiť, penále by bolo vysoké. Ľudia už vedia, že v januári mzdu asi nedostanú," povedala.
Takmer všetci zamestnanci škôlky prišli žiadať finančný príspevok od mesta na posledné zasadnutie zastupiteľstva. Galandová povedala, že dvestotisíc by škole pomohlo preklenúť obdobie, v ktorom nemá dosť žiakov. „Toto sa môže stať ktorejkoľvek škôlke. Po dovŕšení troch rokov sa deti vrátia a finančná situácia sa zlepší," uviedla.
Poslanci o žiadosti školy ani nehlasovali, predtým ju totiž zamietla mestská rada. Odôvodnila to zásadou, ktorú prijala už dávnejšie, že sa pred voľbami nebudú prijímať žiadne rozhodnutia s dopadom na rozpočet mesta.
Vedúci oddelenia školstva mestského úradu Jozef Zobka vysvetľuje, že v rozpočte sa pre školy schvaľuje balík peňazí a ten sa potom rozdeľuje podľa počtu dochádzajúcich žiakov. „Zásadu sme podrobne rozpracovali a držíme sa jej," povedal.
Poslanec Juraj Skrip vidí riešenie v energetickom audite budov školských zariadení. „Peniaze by sa mali prideľovať aj podľa tohto kritéria, nielen podľa počtu žiakov," povedal.
Primátor Marián Kníž tvrdí, že vedenie škôlky malo predvídať finančný dôsledok odlivu žiakov a urobiť racionalizačné opatrenia. Dodáva, že zamestnanci školy, tak ako všetky organizácie mesta dostanú finančné odmeny, ktoré rozdelia riaditelia.
Galandová odpovedala, že robila všetko, aby ušetrila, ale keďže o žiakov prišla škôlka tesne pred koncom kalendárneho roka, niektoré opatrenia urobiť nestihla. „Bolo by kruté prepúšťať pred Vianocami," povedala.
Rovnaký problém s vysokými nákladmi na teplo má aj Základná škola 1. mája. Budova je totiž pavilónového typu. Škola uhradila dodávateľovi tepla 200-miliónový dlh vrátane penále len vďaka tomu, že si peniaze zarobila organizovaním kurzov a prenájmom telocvične.
Jej riaditeľ Evald Štofík kritizuje samosprávu za metodiku rozdeľovania peňazí. Podľa neho treba zohľadňovať nielen energetické náklady, ale aj výdavky na mzdy, ktoré sa v každej škole líšia v závislosti od veku zamestnancov. „Potom by nevznikal problém, že niekde je prezamestnanosť a niekde nie sú peniaze na výplaty," povedal.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
