Palárikovej ulici má totiž narušenú statiku.
Mesto ju kvôli neplatičom v marci previedlo na rómske združenie spolu s ďalším bytovým domom na Študentskej ulici. Združenie sa chcelo sa o ne starať lepšie ako samospráva. Rómovia sú po zmene vlastníka v platení za bývanie a energie naozaj disciplinovanejší. Podľa predsedu Združenia Rómov pod Vihorlatom Bohuša Kotlára dnes nájomníci dlhujú 286-tisíc korún, keď bytovku vlastnilo mesto, dlh bol 1,6 milióna korún. „Už na to však nedoplácajú daňoví poplatníci mesta. Nájomníci sú zodpovední sami za seba," povedal.
V suteréne bytovky na Palárikovej však nájomníci už pred rokmi rozobrali nosné zvislé múry. Takto si rozširovali pivnice. Tehly zrejme rozpredávali. Na budove sa potom objavili praskliny a jej dolná časť viditeľne klesla. Ešte v roku 1999 dal vtedajší správca preskúmať bytovku stavebnému projektantovi Alojzovi Hruščanskému. Ten zistil, že v suteréne sú rozobraté nosné konštrukcie, ale usúdil, že po ich doplnení podľa pôvodnej projektovej dokumentácie by sa budova dala ďalej užívať. Bytovka sa takto nikdy neopravila. „Od roku 1999 pokračovalo rozoberanie ďalších múrov, stav budovy sa preto mohol zhoršiť," povedal Hruščanský.
Podľa predsedu Združenia Rómov pod Vihorlatom Bohuša Kotlára je demolácia bytovky nevyhnutná, lebo ohrozuje nájomníkov. V októbri poslal na mestský úrad list, v ktorom oznamuje zámer dom zbúrať. Na druhý týždeň požiada o búracie povolenie.
Mesto združeniu odpovedalo, že ako vlastník je oprávnený s domom nakladať podľa zákona a teda ho môže aj zbúrať. Zároveň však upozornilo, že musí rešpektovať práva nájomníkov. „V danom prípade vám vzniká povinnosť zabezpečiť nájomcom náhradné byty," napísal právnik mesta Ján Holota.
Kotlár hovorí, že pre nájomníkov by sa vybudovalo osem bytov v podkroví druhej bytovky, ktorú vlastní združenie. Počíta s finančnou podporou štátu cez Štátny fond rozvoja bývania aj samosprávy. Do nových bytov by šli len tí, čo nedlhujú viac ako tridsaťtisíc korún. „Ide o občanov mesta. Uvidíme, ako sa k problému postaví nové zastupiteľstvo a primátor. Je načase, aby sa aj v Snine riešil rómsky problém vážne," povedal Kotlár.
Riešenie problémov Sídliska I, kde žije väčšina sninských Rómov, mali vo volebnom programe niektorí kandidáti na primátora i poslancov. O „zveľadení Sídliska I vymedzením problematiky rómskej komunity" hovoril aj Štefan Milovčík, ktorého Sninčania zvolili za nového primátora. Rómom sľúbil, že im za pomoci eurofondov postaví kultúrny dom a vzdelávacie centrum pre dospelých. „Udržiavanie obytných priestorov na znesiteľnej úrovni oproti iným mestám...," píše sa na jeho volebných plagátoch o bývaní Rómov.
V dome sa narušenou statikou je dvanásť bytov. V každom žijú najmenej štyria ľudia, najviac aj dvanásti.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
