mikrobiologického hľadiska. Väčšina obcí v povodí totiž nemá odtokovú sieť, väčšie dediny majú kanalizáciu nekompletnú. Odpadové vody sa tak voľne vlievajú priamo do rieky.
Hodnoty vody v Ciroche sleduje Slovenský vodohospodársky podnik. Na Ciroche a jej prítokoch má šesť odberných miest. Z rozboru odobratých vzoriek vyplýva, že zatiaľ čo v pri nádrží Starina má voda stabilnú kvalitu, najviac znečistení je úsek pod Sninou.
"Aj keď Snina má čistiareň, dochádza k zhoršeniu kvality vody o jednu triedu v skupine mikrobiologických ukazovateľov. Tento trend pretrváva až po ústie Laborca, čo môže byť spôsobené prísunom nečistených alebo slabo čistených odpadových vôd zo sídel pozdĺž toku a jeho prítokov," hovorí Natália Rozdobuďková z košického odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Medzi ekologicky poškodené územie zaraďuje povodie Cirochy v úseku pod obcou Stakčín aj Správa o stave povrchových vôd Slovenského hydrometerologického ústavu z roku 2004. "Sústredenosť sídel pri toku negatívne vplýva na akosť vody. Znečistenie sa zvyšuje aj poľnohospodárskou výrobou," konštatuje.
V blízkosti Cirochy a jej prítokov je šestnásť obcí a mesto Snina. Takmer odkanalizovaná je iba Snina, ale aj tu chýba sieť v niektorých okrajových častiach. Kanalizáciu - aj keď nie kompletnú - má ešte päť dedín - Stakčín, Dlhé, Kamenica i Modrá nad Cirochou a Kamienka. Spolu so Sninou odvádzajú odpadové vody do štyroch čističiek. Zanedbateľný počet domových čističiek je v obci Pčoliné a Pichne. "Z celého okresu Snina je na kanalizáciu napojených necelých dvanásť percent, čo predstavuje 58 percent všetkých obyvateľov," hovorí Štefan Kepič z Obvodného úradu životného prostredia v Humennom.
Dôvod, pre ktorý obce nemajú kanalizáciu, sú vysoké náklady na jej výstavbu. Aj veľké dediny v doline Cirochy ju začali intenzívne budovať až po roku 2000. Umožnil im to najmä fond Phare a zdroje Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. "Žiadna obec nedokáže financovať takéto stavby z vlastného rozpočtu," hovorí Štefan Miko, starosta Modrej nad Cirochou a predseda združenia obcí cirošského regiónu.
Poslanci obcí Modrá a Dlhé nad Cirochou schválili vybudovanie kanalizácie ešte v roku 1992. Až tento rok však spustili do prevádzky spoločnú čistiareň. Po niekoľkých neúspešných pokusoch na ňu dostali peniaze z Phare a ministerstva životného prostredia.
Obidve obce však nemajú kompletne dobudovanú kanalizačnú sieť. Spolu na to potrebujú takmer sto miliónov korún. V Dlhom už z vlastných zdrojov uvoľnili 8,5 milióna korún, samosprávy sa však spoliehajú najmä na štrukturálne fondy.
Systematická odtoková sieť chýba aj najväčšej obci v Sninskom okrese, hoci Belá nad Cirochou má čističku, do ktorej z vlastných zdrojov investovala desať miliónov korún. Kanalizácia by však stála sto miliónov.
Obce pri Ciroche preto vytvorili združenie, aby mali väčšiu šancu pri delení fondov na infraštrukturálne projekty od roku 2007. "Podáme spoločnú žiadosť cestou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti," povedal Miko.
Podľa starostu Belej Pavla Kapráľa by mal štát pri hodnotení projektov zohľadniť už investované prostriedky. "V doline Cirochy sú kompaktné veľké obce, ktoré majú vybudované čističky a niektoré aj časť kanalizácie. Ide o nezanedbateľné predinvestície, ktoré je potrebné dobudovať a využívať," povedal pred časom.
Cirocha pramení v chránenom území Bukovských vrchoch pod vrchom Pľaša vo výške sedemsto metrov nad morom. Jej dĺžka je viac ako 52 kilometrov. Na jej toku bola v roku 1988 dobudovaná vodárenska nádrž Starina. Zabezpečuje pitnú vodu pre celú Východoslovenskú vodárenskú sústavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
