Starosta Mikuláš Juščík začal hľadať spôsob, ako cerkov Svätého Mikuláša dostať z Hradca Králové späť do obce. V tomto českom meste sa totiž možno najstaršia drevená cirkevná pamiatka v strednej Európe dnes nachádza.
Kostol bol postavený v Habure pred rokom 1510. Vtedy ho vysvätili. Znalec regionálnej histórie Miroslav Porada predpokladá, že cerkov vznikla ešte pred rokom 1680. Opiera sa o záznamy z vizitácií mukačevského gréckokatolíckeho biskupa z polovice osemnásteho storočia. Tie pri Habure uvádzajú, že „cerkov drevená stojí tu od nepamäti".
Habura kostolík v roku 1759 predala do susednej obce Malá Poľana, kde nemali vlastný chrám. Podľa Juščíka to bol „obchod z biedy". Časť dediny v tom čase totiž vyhorela a nové domy sa už začali stavať na inom mieste. Tu si Haburčania postavili aj murovanú cerkov a pôvodnú predali, aby mali na jej výstavbu.
V Malej Poľane sa putovanie kostolíka neskončilo. Po prvej svetovej vojne si ho vyhliadlo mesto Hradec Králové, ktoré uvažovalo o vhodnom pamätníku československým legionárom padlým na severovýchode Slovenska. Obchod za dvanásťtisíc korún sa uskutočnil v roku 1935. Cerkov, ktorá bola postavená bez jediného klinca, rozobrali, naložili v Medzilaborciach na vlak, previezli 600 kilometrov na západ a znova postavili.
Podľa Poradu boli dôvody aj tohto predaja pragmatické. „Dedinčania chceli novú murovanú cerkov, drevená nebola v tých časoch v móde, lebo symbolizovala chudobnú dedinu. Predajom získali peniaze na novú a drevenú cerkov, ktorá bola v dezolátnom stave, zachránili pred takmer istou záhubou," hovorí.
Kostolík je tak dodnes majetkom mesta Hradec Králové. Stojí v prírodnom prostredí Jiráskových sadov na sútoku Labe a Orlice.
Juščík uznáva, že Habura na pamiatku nemá právny nárok, ale hovorí o „morálno - historickom nároku". Svoju snahu o vrátenie cerkvi vníma ako splatenie dlhu predkom. Podľa neho v českom meste pamiatka chátra a hrozí jej zánik.
„Bola by to pre Haburu veľká atrakcia, pre Čechov nemá takú cenu, ako pre nás," hovorí. S hradeckokarlovarskou samosprávou sa chystá o navrátení pamiatky rokovať. Využiť na to mieni svoje kontakty v Česku.
Kostolík by podľa Juščíka radi videli v obci aj jej obyvatelia. V ankete na webovej stránke Habury za to zatiaľ hlasovalo asi 40 ľudí.
Hradec Králové sa však pamiatky podľa všetkého nebude chcieť vzdať. Vo svojom spravodaji magistrát zverejnil tlačovú správu, podľa ktorej putujúci kostolík zostane v Jiráskových sadoch. „Podľa platných zmlúv je dnes v majetku Hradce Králové a dlhodobo ho využíva Pravoslávna cirkev, ktorá v ňom koná svoje obrady. Na jeho údržbu venovalo mesto len v tomto roku 49-tisíc korún," napísal hovorca Václav Svoboda.
Ak by aj kostolík nakoniec putoval na Slovensko, okrem Habury bude mať oň zrejme záujem aj Malá Poľana. „Je to jednoznačné - cerkov bola podľa mne známych cirkevných dokumentov raz predaná a nikto si na ňu nemôže nárokovať. Ak by sa však mala premiestniť do Habury, ozvali by sme sa aj my," povedal starosta Andrej Ličko.
Kostolík Svätého Mikuláša má rozmery menšej obývacej izby. Trojdielna stavba je pokrytá šindľom, nad každou časťou je strecha zakončená vežičkou s kopulou. K vybaveniu patrí zachovaný obrazový oltár, uprostred neho sú bohato vyrezávané pôvodné cárske dvere s ornamentom vínnej révy. Oltár je zdobený mnohými ikonami svätých a výjavmi zo života Ježiša Krista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
