krajinou adopcie Taliansko a Rakúsko, ale mali aj prípady, kedy si deti adoptovali do Francúzska a Holandska. Hovorí, že na rozdiel od slovenských žiadateľov sú zahraniční špecifickí tým, že sú na adopciu lepšie pripravení, nemajú žiadne predsudky, týkajúce sa pôvodu alebo farby pleti, sú pripravení dať svojim adoptívnym deťom veľa lásky a oceniť každý ich pokrok.

Detský domov v Sečovciach pôvodne fungoval ako dojčenecký ústav pre deti do 3 rokov, v súčasnosti má štatút detského domova pre deti od nula do 18 rokov. „Vzhľadom k nášmu pôvodnému zameraniu máme najstaršie deti okolo desať rokov. Celkovo máme 60 chovancov," dodáva Gojdičová. Podľa jej slov je najvyšším cieľom domova nájsť pre deti náhradnú rodinnú starostlivosť alebo adoptívnu rodinu. Tento rok do zariadenia prijali 16, najnovšie pred pár dňami a prepustili z neho až 21 detí. V troch prípadoch putovali do DSS v Prakovciach, v jednom sa do pôvodnej rodiny, v desiatich do pestúnskej starostlivosti a v siedmich na adopciu: „V štyroch prípadoch sú adoptívni rodičia zo Slovenska, v troch zo zahraničia, z toho do Rakúska si adoptovali súrodenecký pár a jedno dieťa si zobrali do Talianska. Od roku 2004 sa nám v zahraničí podarilo umiestniť do adoptívnych rodín až 14 detí."

Podľa Gojdičovej sa ani raz nestalo, že by počas trojtýždňovej návštevy nádejných adoptívnych rodičov zo zahraničia nedošlo k interakcii, čiže vzniku citovej väzby: „Rolu nezohráva ani rečová bariéra, mnohí žiadatelia dokonca prídu vyzbrojení základnou slovnou zásobou slovenčiny, aby sa ľady prelomili skôr."

Riaditeľka hovorí, že niektoré deti, adoptované do zahraničia, sa prišli po čase ukázať a rozdiel bol evidentný: „Spätná väzba je výborná, ale nie vždy máme možnosť to aj vidieť. Dieťatko, ktoré adoptovali do Holandska, sme videli po 15 mesiacoch, keď sem prišli a museli sme povedať to známe: Láska robí zázraky." Pre tento rok adopcie do zahraničia ukončili, nové pripravujú na budúci.

Mária Gojdičová uznáva, že nie všetkým deťom je dopriate nájsť si novú mamu a otca, v domove sa preto snažia vytvoriť podmienky, ktoré by sa čo najviac približovali skutočnej rodine. Od roku 2005 v areáli domova zriadili tzv. rodinnú bunku, kde žije osem väčších detí okolo 10 rokov, ktorým sa individuálne venujú štyria vychovávatelia a gazdiná: „Ide o dve súrodenecké štvorice. Po roku je výsledok evidentný, začali sa lepšie učiť v škole, sú samostatnejšie, pomáhajú v domácnosti, naučili sa hospodáriť. V ďalšej etape chceme zriadiť rovnakú bunku mimo areálu domova." Talentovaní domováci navštevujú ZUŠ.

Podobne ako všetky deti na svete, aj domováci zo Sečoviec sa pripravujú na Vianoce. Podľa riaditeľky pre nich začali už od 1. decembra, odkedy absolvovali rôzne vystúpenia, mikulášsky večierok, koncert pod záštitou prezidenta republiky, koledovanie a vianočnú akadémiu. „Na Vianoce dostane darček každé dieťa, robili sme si prieskum, čo by chceli a v rámci možností sa im snažíme urobiť radosť," hovorí riaditeľka.

Priznáva, že nielen pred Vianocami, ale aj počas roka sa vždy nájdu ľudia, ktorí domovu posielajú darčeky: „Pred pár dňami nám prišiel obrovský balík ponožiek od jednej firmy, jedna pani nám každý rok posiela pletené svetríky pre najmenších, ďalší prinesú alebo pošlú rôzne hračky. Sme vďační za každú spoluprácu a darček, ktoré zlepšia kvalitu života našich detí."

Upozorňuje na zbierkové aktivity možných podvodníkov: „Nerobíme žiadne zbierky. Ak to niekto tvrdí, je to podvod. Akúkoľvek pomoc privítame, ale je potrebné to oznámiť domovu, aby sme sa vyhli zneužitiu dobrosrdečnosti ľudí."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín