cesty prvej triedy v dĺžke asi deväť kilometrov by však stálo asi dve miliardy korún. Vyplýva to z technickej štúdie Slovenskej správy ciest.
Preloženie jedinej dopravnej spojnice z okresného mesta do prihraničného regiónu začala správa ciest reálne zvažovať po masívnych zosuvoch v máji 2005. Odrezaných od sveta vtedy zostalo 24 obcí v Ublianskej a Uličskej doline. Podľa analýzy bratislavskej firmy Dopravoprojekt, a. s z júna 2005 je veľmi pravdepodobné, že zosuv bude pokračovať vo väčšom rozsahu a môže k nemu dôjsť aj na iných úsekoch cesty.
Gabriela Mareková z Investičnej výstavby a správy ciest Košice vysvetľuje, že cesta prvej triedy zo Sniny až do Kolonice vedie priamo aktívnym zosuvným územím v údolí rieky Cirocha a potoka Kolonička. "Preto boli už viackrát cesta aj železničná trať poškodené a prerušilo sa jediné možné spojenie mesta Snina s obcami regiónu," hovorí.
Frekventovaná cesta má navyše nevyhovujúce technické parametre. V niektorých miestach je totiž veľmi úzka, sú na nej dve nechránené železničné priecestia a viacero takzvaných bodových závad. To so spôsobuje nehody. Komunikácie tiež vedie zastaveným územím Stakčína a Kolonice. "Odklon trasy by vyriešil tieto problémy," vraví Mareková.
Investičný zámer počíta s dvoma variantmi. Pri obidvoch by nová cesta začínala na východnom okraji Sniny za závodom Vihorlat. Tu by sa postavila kruhová križovatka. Podľa prvej verzie by mala križovatka tri ramená - jestvujúcu a novú cestu, a komunikáciu na Sninské Rybníky. Trasa by pokračovala svahmi pri rieke Cirocha západne od Kolonice bolo by na nej niekoľko mostov.
Podľa druhého návrhu by cesta viedla viac členitým terénom východne od Kolonice. Počíta sa preto s vybudovaním zárubných múrov, drenáže a odvodňovacích vrtov. Za Stakčínom by trasa preťala jestvujúcu cestu a za Kolonicou by sa na ňu znova napojila.
Tú majú oba varianty spoločný koniec. Cestovanie zo Sniny do Kolonice by sa skrátilo o viac ako tri kilometre. Obec Stakčín má s preloženou cestou spojiť viac ako kilometrová spojnicou.
O tom, ktorý spôsob sa nakoniec zrealizuje rozhodne Obvodný úrad životného prostredia. Cesta by totiž v oboch prípadoch prechádzala aj cez biotopy národného a európskeho významu a bude sa preto posudzovať jej vplyv na životné prostredie.
Správa Národného parku Poloniny už vydala stanovisko, že prijateľnejší je prvý variant. Aj ten navrhuje pozmeniť tak, aby v prvých kilometroch viedla cesta južnejšie a v piatom kilometri naľavo od potoka Rakovec. Pre spojnicu do Stakčína by sa zase mal využiť existujúc brod cez Cirochu.
Prvý variant cesty by stál približne 1,6 miliardy korún, na výstavbu druhého treba ešte o 400 miliónov viac. Mareková povedala, že projekt môže byť financovaný zo štátneho rozpočtu alebo európskych fondov. "Ešte nie je o tom rozhodnuté," vraví.
Slovenská správa ciest tvrdí, že ak by sa cesta nepreložila, bude treba určite sanovať aspoň najviac nebezpečné zosuvy pred Stakčínom a kvôli bezpečnosti šoférov zmeniť výšky a smer vedenia cesty. Na to treba asi 262 miliónov korún. Aj tak by to však neriešilo problémový prejazd ťažkej nákladnej dopravy týmto územím.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
