ďalších nečakaných zosuvov. Podľa správcu toku príčinou sú povodne a zväčšujúce sa koryto rieky. Stromy, ktoré voda odnáša, ohrozujú aj hať v meste.
„Ďalej ani nechoďte. Chodník na brehu už neexistuje. Všetko sa zrútilo do vody," posielajú nás späť od Sninského mosta ľudia, ktorí sú tu na prechádzke: "Je to tam nebezpečné." Obrovský výmoľ vytvoril Laborec tesne nad sútokom s riekou Cirocha. Počas dvoch rokov si rieka sama vymlela akúsi zákrutu smerom k hrádzi. Do vody sa zosunulo viac ako 100 metrov brehu, na ktorom rástli vŕby a topole. Stabilita brehu je neistá, koryto sa stále mení. Pritom sa po ňom bežne pohybujú rybári, deti, športujúci obyvatelia...
Vedúci závodu Povodie Laborca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Juraj Motyčka hovorí, že tento stav zapríčinili vlaňajšie jarné povodne, k jeho zhoršeniu došlo pri tohtoročnej povodni koncom januára. Vysvetľuje, že problémová lokalita sa nachádza na jednom z 1 139 km dĺžky neupravovaných tokov, ktoré SVP spravuje. Podľa neho nie je možné, aby podnik všetky miesta zabezpečil pred zosuvmi: „Prioritne by sme tak mohli urobiť, len ak by zosuvy a voda ohrozovali mosty alebo budovy pri rieke."
Správca toku má k dispozícii len 40 miliónov korún ročne. Z nich sa očas roka čerpá na práce pri úprave tokov a vodných diel, akými sú napríklad vodárenská nádrž Starina alebo hať v Humennom. Motyčka hovorí, že podobné miesta, aké je v Humennom, majú na toku Laborca skoro každých sto metrov: „Zmeny v koryte rieky nemôžeme predpokladať. Situáciu sústavne monitorujeme. Vyťahujeme zosunuté kmene stromov, ktoré ohrozujú prevádzku hate. V prípade jej zatarasenia by vznikli závažné problémy."
Úsek nad Sninským mostom by mohli vodohospodári podľa neho „zabezpečiť kamenným závozom a následným spevnením výsadbou vŕb." Dodáva, že ide o najlacnejšie riešenie stavu.
Tomu, že sa tu bežne pohybujú ľudia, podľa neho nie je možné predísť: „Nemôžeme tam dať zátarasu pre chodcov. Pohyb v nej je na ich vlastnom zvážení. Pri prípadnom nešťastí neponesieme za ich konanie zodpovednosť."
Povodňová komisia vyčíslila škody za minuloročnú povodeň na takmer 53 miliónov korún. Rieka, ktorá sa po výdatných zrážkach zdvihla aj v januári 2007, napáchala opäť škody - tentoraz za vyše 12 miliónov korún.
Autor: Anka Kornajová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
