systémový. Plánuje ho riešiť výstavbou domčekov nižšieho štandardu.
Podľa aktuálnej štatistiky v obci s 1070 obyvateľmi je až polovica Rómov. Hrinka privítal, že do poslaneckého zboru sa dostal aj Róm Igor Čikoš. „Pri riešení rómskej problematiky spolupracujeme," hovoria. Podľa Čikoša je vysoké percento Rómov dané historicky: „V obci kedysi nežilo toľko Rómov. Prišli sem, keď začali pracovať v štátnych majetkoch, tehelni, mäsopriemysle, na železniciach a podobne. Keď tieto podniky zanikli, zostali tu." V 80. rokoch do obce ešte pribudla nová rodina Zupkovcov, ktorí prišli z Nižnej Myšle.
Čikoš vysvetľuje, že napriek vysokému počtu s pôvodnými miestnymi Rómami problémy nie sú: „Dokážu sa o seba, aj o svoje domy postarať a hospodáriť. To sa nedá povedať o Zupkovcoch, nerobia síce problémy a nekradnú, ale postarať sa o seba nevedia." Po strate zamestnania sa usídlili v schátranej budove štátnych majetkov. Ich rodina sa rozrastala a budova chátrala. Napokon ohrozovala aj ich. „Vtedy obec požiadala o pomoc Úrad splnomocnenkyne vlády. Ten vyčlenil peniaze na dve a potom na tri unimobunky. Každá stála asi 150-tisíc korún," dodáva.
Už po nástupe do funkcie si uvedomil, že unimobunky sú len dočasným riešením. Už teraz v nich totiž žije 30 - 40 ľudí: „A dá sa očakávať, že počet ich obyvateľov bude ďalej rásť." V každej sa tlačí 6 - 8 obyvateľov. „Nás je osem. Ja so ženou, dcérami a dvoma vnúčatami. Ani otočiť sa tu poriadne nedá, nehovoriac o hygiene a podobne. Dievčatá sa hanbia, syn preto spí v budove, kde sa umývame," priznáva otec rodiny Imrich Kroka. Jeho žena pripúšťa, že je to veľa, ale „deti preč nepošle." Podobne sa vyjadrili aj ostatní: „Je to lepšie ako v starom dome, ale je to veľmi malé."
Starosta si myslí, že unimobunky bytovú otázku na dlhší čas nevyriešia. Navrhuje systémové riešenie - výstavbu domčekov nižšieho štandardu. „Obec zvažuje dať vypracovať projekty a následne požiadať o financie na tento účel." Priznáva, že vzhľadom na aktuálny stav obecnej kasy to bude aktuálne najskôr na budúci rok. „Prioritou je stabilizácia finančnej situácie obce. Pri asi 5-miliónovom rozpočte sa jej záväzky k 31. 12. 2006 vyšplhali na asi 1,3 milióna korún. Keď ich obec splatí, môže začať financovať aj rozvojové aktivity," dodáva Hrinka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
