Lastovce - Kvôli sporom medzi novým starostom a dlhoročným knihovníkom je osud obecnej knižnice v Lastovciach nejasný. Piatich rokov sa nedožila,
Lýdia Vereščaková
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Týždeň slovenských knižníc sa v nej tento rok nekonal. Je do odvolania zatvorená.
Knižnicu vo februári 2002 oživil Lastovčan Ján Šimko. Pracuje vo verejnej knižnici v Košiciach, na víkendy chodí domov. Práci v obecnej knižnici sa venoval počas nich. Vďaka ústretovosti pôvodného starostu a sponzorom sa lastovská knižnica stala jednou z najlepšie vybavených dedinských knižníc v kraji. Šimko tu organizoval podujatia pre deti, aj ostatných čitateľov. Prácu vykonával za 500, neskôr za tisíc korún mesačne. V regáloch knižnice sa vďaka nemu ocitli tituly, ktoré by Lastovciam mohla závidieť nejedna okresná knižnica.
Nový starosta obce Michal Hrinko sa po zvážení stavu obecného rozpočtu rozhodol náklady knižnice znížiť. Tvrdí, že jej prevádzku v doterajšom režime si obec nemôže dovoliť: „Ročne na ňu šlo 20- až 50-tisíc korún, čo je neúnosné. Obec má 1,3 milióna dlhov, ktoré musíme splatiť." Za luxus považuje, že sa do knižnice nakupovali drahé knihy, encyklopédie a odborná literatúra: „Medzi dlhmi bola aj pohľadávka za encyklopédiu o obciach. Jeden kus stál 8-tisíc korún. Podobných kníh je v knižnici viac. Postavil som sa aj proti tomu, že kvôli knižnici muselo ísť kúrenie v celom kultúrnom dome."
Neférové je podľa Hrinka, že pôvodný starosta uzavrel s knihovníkom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú: „Podpísal ju 27. decembra, čo je dva týždne po prehratých voľbách. Povedal som to na obecnom zastupiteľstve. Ján Šimko je aj poslancom a opäť žiadal vyčleniť financie na knižnicu a internetovú doménu. Navrhol som zmluvu zrušiť. On sa urazil a bez toho, aby si to dal vysvetliť, zobral všetky svoje veci. Kižnicu sme museli zavrieť. Nechcel som, aby to takto dopadlo."
Ján Šimko oponuje, že knižnica nebola žiadnym luxusom: „Dokázal som na ňu zohnať peniaze. Obecný rozpočet to nezaťažovalo až tak, ako tvrdí starosta. Priemerná cena knihy bola asi 150 korún, dokázal som ich totiž zohnať lacnejšie, ako na trhu. Študenti sem chodili kvôli odbornej literatúre. Cez grant som zohnal aj počítač, priateľ mi zadarmo navrhol internetovú stránku obce, už bolo treba len zaregistrovať doménu. Žiaľ, k tomu už nedošlo."
Argumentuje, že dohody a zmluvy obnovoval s obcou každý rok. Považuje za štandardné, že sa tak stalo aj na sklonku minulého. Tvrdí, že sa nebránil kompromisu a bol ochotný pracovať aj zadarmo. Dohoda medzi starostom a ním podľa neho zlyhala na zlej komunikácii: „Keby ma bol oslovil, našli by sme riešenie." Zatvorenie knižnice vníma ako politické rozhodnutie starostu. Podľa neho robí opak toho, čo predošlý.
Michal Hrinko tieto tvrdenia odmieta. Hovorí, že jediným motívom zatvorenia knižnice bola zadĺženosť obce. Podľa jeho tvrdenia je to len dočasné: „Nechceme ju zrušiť ani zlikvidovať, len do nej nemôžeme investovať. Keď sa situácia zlepší, opäť ju oživíme."
Reštrikcie sa podľa jeho slov dotkli aj iných oblastí. Celoplošne znížili osobné hodnotenia učiteľov v obecnej škole. Starosta poberá len základný plat, cestuje bez nároku na preplatenie cestovného. Poslanci by do stabilizácie finančnej situácie obce mali tiež robiť zadarmo.