nebola zaočkovaná. Osýpkami sa vlani nakazila lekárka infekčného oddelenia michalovskej nemocnice po tom, ako ošetrovala dvoch mladých ilegálnych migrantov z Gruzínska. Jej otec tvrdil, že ako dieťa osýpky prekonala a očkovanie nepotrebuje. Otcov omyl dokázali až prvé príznaky choroby. Vo svetle týchto a mnohých ďalších prípadov odborníci varujú, aby ľudia nepodceňovali očkovanie a to najmä u malých detí.
Na možnosť prepuknutia lokálnych epidémií „zabudnutých" chorôb reaguje aj Svetová zdravotnícka organizácia a Európska únia. Zdravotníci všetkých členských krajín začali novú tradíciu - Európsky imunizačný týždeň. Začína sa od budúceho pondelka. Jeho cieľom je cez epidemiológov a detských lekárov upozorniť na dôležitosť očkovania. Na Slovensku sú koordinátormi kampane regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ).
Riaditeľka michalovského RÚVZ a krajská epidemiologička pre Košický kraj Janka Stašková vysvetľuje, že odborníci pri príprave kampane vychádzali z dvoch základných fenoménov - potreby systematického očkovania a kampaní proti očkovaniu, ktoré sú čoraz častejšie: „Väčšina ľudí si myslí, že keď sú choroby typu TBC, čierny kašeľ či osýpky zriedkavé, ďalšie očkovanie je zbytočné. Žiaľ, bez neho je pocit bezpečnosti len fiktívny. Slovensko a najmä naše okresy sú nárazníkovou zónou, v ktorej sa ocitajú migranti z tretích krajín. Zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia je pri súčasnej masívnej migrácii vysoko reálne."
Dôslední by sme mali byť aj pri práci v zahraničí. Aj odtiaľ je možné si doniesť „darček". Stašková ako príklad uvádza žiadosti robotníkov nemenovanej stavebnej firmy, ktorí mali vycestovať na Ukrajinu: „Prišli so žiadosťami o vakcínu proti záškrtu. Odporučila im to firma, aby ich chránila. Na Ukrajine také očkovanie nie je."
Ďalším fenoménom doby sú antivakcinačné kampane, ktoré ľudí majú presvedčiť, že očkovanie je nebezpečné a zbytočné. Stašková nepopiera, že ani ono nie je 100-percentne účinné, ale ako prevencia je najúčinnejšie. V každom prípade znižuje riziko komplikácií.
Stašková pripúšťa, že napríklad v Michalovskom okrese je zaočkovanosť populácie pomerne vysoká: „Už roky sa pohybuje okolo 98 percent. Je to vec lekárov prvého kontaktu a kontrol zo strany RÚVZ. Čo nás teší, zlepšilo sa to aj v obciach s vysokým percentom rómskej populácie. Najdôležitejší je však vždy sám pacient, resp. rodič dieťaťa."
(lyv)
Aké očkovania sú na Slovensku
Štát uhrádza očkovanie u detí proti 10 chorobám TBC, tetanu, záškrtu, mumpsu, detskej obrne, čiernemu kašľu, osýpkam, ružienke. Ako posledné pribudli vakcíny proti hepatitíde typu B a invazívnym hemofilovým infekciám, zodpovedným za ťažké zápaly hrdla. Niektoré poisťovne už vlani hradili aj očkovanie proti chrípke, dospelým štát každých 10 rokov uhrádza očkovanie proti tetanu.
Svet stále vyvíja nové očkovacie látky. Na Slovensku je posledne registrovanou vakcína proti ľudskému papilomavírusu. Z asi 100 onkogénnych vírusov izolovali vedci štvoricu, ktorá je okrem iného spoluzodpovedná aj za karcinóm krčka maternice. Na Slovensku je to druhá najrozšírenejšia onkodiagnóza u žien. Odborníci odporúčajú očkovanie dievčatám a ženám od 9 do 26 rokov. Jedinou chybou je, že štát ho ešte neuhrádza. Podľa Staškovej je to vec vývoja, podobne ako pri očkovaní proti žltačke typu B. Hudbou najbližších rokov sú vakcíny proti astme, arterioskleróze či nádorom.
(lyv)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
