Predpokladané náklady na jej výstavbu predstavujú takmer 92 miliónov korún. V súčasnosti je v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. EIA štúdia sa nachádza na enviroportáli, upozorňuje na ňu aj webová stránka mesta. Primátor mesta Jozef Balogh pripúšťa posun termínov, spôsobený komplikáciami. Až tri štvrtiny lokality sa totiž nachádzajú v navrhovanom chránenom vtáčom území (CHVÚ) Medzibodrožie.
Lokalita Cerovo sa nachádza za Kráľovským Chlmcom smerom na Malý Horeš. Územie novej priemyselnej zóny je na severe a západe vymedzené Chlmeckým kanálom, na juhu lesom a na východe starým korytom vodného toku, poľnohospodárskou pôdou a výrobným okrskom Juh. Priamo nadväzuje na už existujúce plochy okrsku Juh s rozlohou viac ako 5 hektárov. Štúdia predpokladá vybudovanie zóny na ďalších 56 hektároch. Prácu by tu malo nájsť asi dvetisíc ľudí. Podľa predpokladu sa v ňom uplatní asi 1400 robotníkov, zvyšok bude administratíva. Primátor mesta Jozef Balogh pripúšťa, že zamestnanosť bola leitomtívom budovania zóny.
Na rozdiel od iných miest má Kráľovský Chlmec dve veľké nevýhody. Vytypovaná plocha predpokladá dosť vysoký záber poľnohospodárskej plochy. V širšom okolí sú až dve územia, začlenené do sústavy Natura 2000 - Horešské lúky a Vysoká. Tretie navrhujú ochranári - chránené vtáčie územie Medzibodrožie. Až tri štvrtiny z neho sa nachádzajú práve vo vytypovanej lokalite. „Pri samotnej štúdii aj výbere výroby sme sa tým museli riadiť a minimalizovať negatívne vplyvy. Ohľad sme museli brať aj na existujúce obytné plochy," hovorí Balogh. Aj preto viac ako tretinu priemyselnej zóny zaberie nová zeleň. Priemyselná zóna má kvôli tomu slúžiť najmä pre stredné firmy z oblasti ľahkého priemyslu. Vyrastú tu aj montážne a skladové prevádzky, či parkoviská.
Podľa pôvodných plánov sa mala prvá etapa výstavby zóny začať už v júni 2007, druhú mali dokončiť koncom roka 2008: „Spomínané komplikácie spôsobili časový posun. Posudzovanie vplyvov je už takmer ukončené. Súbežne riešime vysporiadanie pozemkov tromi spôsobmi - odkúpením od vlastníkov, prenájmom a zámenou cez Slovenský pozemkový fond." Po skončení EIA príde projektová dokumentácia, územné rozhodnutia a stavebné povolenia: „O financie požiadame ministerstvo hospodárstva."
Súbežne mesto rokuje s potenciálnymi investormi. O etablovanie sa v parku prejavujú záujem firmy z Talianska, Belgicka, Francúzska či Nemecka. „Vzhľadom na potenciál pracovnej sily preferujeme firmy zamerané na textilný, elektrotechnický priemysel, drevovýrobu, nábytkárstvo či spracovanie surovín, vypestovaných v našom regióne," dodáva primátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
