dividend. Rozsudok ešte nie je právoplatný.
Spor o ušlý zisk v podobe dividend aj s úrokmi začal Vovčík (na snímke) vlani v júli. Predchádzal mu dlhoročný spor o akcie spoločnosti Agrifop, ktoré Vovčík ešte v roku 1997 kúpil spolu s ďalším akcionárom. Spolu vlastnili 47-percentný balík, na ktorý použili úver z banky. Keď nastali problémy, banka si uplatnila záložné právo na akcie. Minoritných akcionárov ale neinformovala o ich predaji Vincentovi Škutkovi a Michalovi Hucovi, ktorí sú v predstavenstve spoločnosti Agrifop. Tí akcie nekúpili pre Agrifop, ale ako fyzické osoby cez dcérske spoločnosti Agrifopu. Podľa Vovčíka tým banka porušila legislatívu a dvojica nad spoločnosťou získala neobmedzenú moc. Vec postúpil súdom. Po niekoľkoročnom spore mu Najvyšší súd v roku 2005 dal za pravdu. Všetky právne úkony vrátane zmlúv o kúpe akcií boli vyhlásené za neplatné. Žalovaná strana musela žalujúcej vrátiť 68 700 akcií.
Keďže právny stav sa vrátil k marcu 1998, následne si Vovčík uplatnil základné akcionárske právo - právo na zisk. Podľa jeho prepočtov mu z balíkov na dividendy v rokoch 1998 - 2002 patrí asi 15 miliónov korún plus úroky z omeškania, čo je ďalších asi 45 miliónov. Spoločnosť viackrát vyzval na zaplatenie sumy, ale bez efektu. Napokon súd vydal platobný rozkaz. Agrifop voči nemu podal odpor. Súdne pojednávanie sa konalo 2. mája 2007. Právny zástupca žalovanej strany Ján Vrba na ňom namietal, že o rozdelení dividend rozhoduje valné zhromaždenie (VZ). Podľa neho Vovčík mal požiadať o určenie neplatnosti uznesení VZ a až potom sa domáhať svojich práv. Podľa právneho zástupcu je naviac nárok na dividendy už premlčaný. Súd ukončil dokazovanie, vynesenie rozsudku odročil na 7. mája.
Vovčík na vynesenie rozsudku neprišiel, zastupoval ho jeho právnik Marián Bacák.
Sudca OS v rozsudku uznal Vovčíkovi len časť z vymáhanej istiny 14,8 milióna korún dividend. Žalovaná strana je podľa rozsudku povinná Vovčíkovi zaplatiť asi 3,4 milióna korún s 10,27-percentým úrokom z omeškania. V časti, prevyšujúcej túto čiastku, súd žalobu zamietol. Súd vychádzal z toho, že právo na podiel zo zisku je základným akcionárskym právom. Nesúhlasí s názorom žalovanej strany o valných zhromaždeniach. Nestotožnil sa ale s plnou výškou požadovaných dividend. Pri určení ich výšky bral do úvahy námietku premlčania. Priznal Vovčíkovi len dividendy, na ktoré mal právo na základe VZ akcionárov z 29. apríla 2003 za rok 2002, čo predstavuje sumu 3,4 milióna korún. V tom čase totiž už existoval rozsudok súdu v spore o akcie, ale nebol ešte právoplatný. Podľa mienky súdu si mal Vovčík ako akcionár uplatniť právo na dividendy už v čase podania žaloby v spore o akcie v roku 1998. Ich plnú výšku by mal možnosť vymáhať na základe rozsudku v spore o akcie.
Právnik Vovčíka Marián Bacák deklaruje, že sa voči rozsudku odvolajú. Podľa jeho názoru by bolo nelogické začať spor o vymáhanie dividend, keď ešte nebol istý výsledok sporu o akcie: „V prípade, že by v ňom žalobca neuspel, by boli financie, vložené do sporu o dividendy, zbytočnou investíciou."
Druhá strana, zastúpená právnikom Jánom Vrbom, sa k rozsudku, respektíve k odvolaniu, vyjadriť odmietla. Na otázky KORZÁR-a nereagovali ani členovia predstavenstva akciovky Vincent Škutka a Štefan Huc, hoci stanovisko po pojednávaní 2. mája avizovali „po vynesení rozsudku".
O čo ide v druhom spore
Vovčík sa nesporí len o vyplatenie dividend pre minoritných akcionárov s Agrifopom. Súbežne spor začal aj voči členom predstavenstva Vincentovi Škutkovi a Štefanovi Hucovi. Má za to, že neoprávnene vyplatené dividendy majú vrátiť spoločnosti. Podľa jeho prepočtov má Škutka vrátiť asi 15 a Huc asi 8 miliónov korún.
Vovčík začatie tohto sporu odôvodňuje tým, že vyplatenie dividend minoritným akcionárom by po vyhratom spore mohlo položiť Agrifop na kolená, čo by mohlo ohroziť prácu pre 400 ľudí, ktorí sú jeho zamestnancami: „A predstavenstvu by sa nič nestalo, hoci oni konali nezákonne. Preto vedieme aj druhý spor. Požadujeme, aby neoprávnene vyplatené peniaze členovia predstavenstva vrátili spoločnosti."
Vovčík prízvukuje, že počas súdnych sporov sa jednoznačne dokázalo, že Škutka a Huc nekonali dobromyseľne, ale úmyselne a cieľavedome poškodili spoločnosť a minoritných akcionárov, čo sa preukázalo vo všetkých právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutiach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
