hovorca Ladislav Kříž: "Projekt Trebišov nám bol zo strany ČES predstavený, s projektom sa zoznamujeme. Ale nič bližšieho zatiaľ nemôžem povedať."
Zaujímavosťou je, že práve včera do Čiech na elektrárenský prieskum odcestovala skupina 15 poslancov, vedenia mesta a odborníkov. Cieľom trojdňovej pracovnej cesty v Prahe a Mladej Boleslavi je zistiť a posúdiť na tvári miesta všetky negatíva aj pozitíva. Stretnú sa s vedeniami miest, projektantmi navštívených elektrární aj šéfmi regionálnych inštitúcií.
Kříž povedal, že o ceste poslancov nevedia: "Projekt v Trebišove monitorujeme, ale nič viac v túto chvíľu nie je. Pokiaľ sa rozhodneme byť v tomto projekte účastní, oznámime to." Termíny, dokedy padne verdikt, zatiaľ nešpecifikoval.
Elektráreň má vyrásť v areáli bývalého cukrovaru. Investor, Československá energetická spoločnosť, a.s. predpokladá výstavbu energoblokov s výkonom 885 MW. Majú tu vyrásť tri uhoľné bloky s fluidným spaľovaním a výkonom 3x240 MW.. Štvrtý blok má byť paroplynový s výkonom 165 MW. Rozhodujúcim palivom má byť energetické uhlie. Investícia sa odhaduje na 37 miliárd korún.
Koncom apríla skončilo posudzovanie EIA štúdie vplyvov zámeru na životné prostredie. V hodnotení riaditeľky posudzovania EIA štúdii Viery Huskovej je až 17 pripomienok. Podľa správy "treba vyhodnotiť súlad navrhovanej činnosti s koncepciou udržateľného rozvoja regiónu" či podrobne vyhodnotiť jej vplyv "na pôdu, ovzdušie, povrchové a podzemné vody, biotu, krajinnú štruktúru, stabilitu krajiny, scenériu krajiny a ochranu prírody v dotknutom území". Investor bude musieť "posúdiť možnosti výraznejšieho zníženia emisií najmä SO2 a NOx a rôzne alternatívy odlučovacej techniky a vyhodnotiť predpokladané množstvo emisie ťažkých kovov a dioxínov a ich vplyv na kvalitu ovzdušia."
Zásadnou pripomienkou je "upresniť lokalitu 3 km od areálu energetického zdroja na uskladnenie vedľajších energetických produktov počas 40 rokov." Posudzovateľ navrhuje zvážiť aj ďalšie možnosti využitia odpadu a "výstavbu nového úložiska riešiť ako poslednú možnú alternatívu". Investor bude musieť prehodnotiť vypúšťanie splaškových vôd do kanalizácie či množstvo nebezpečných látok v podniku. Doložiť musí aj oznámenie o zaradení podniku spolu s hodnotením rizika a to najneskôr súčasne s podaním žiadosti o vydanie územného rozhodnutia. Správa požaduje "dôsledne zhodnotiť možné vplyvy súvisiace s umiestnením skladu minerálnych olejov(myslia sa štátne hmotné rezervy na benzín pozn. red.) v susediacej lokalite a navrhnúť účinné opatrenia, aby sa nezvýšilo riziko závažnej priemyselnej havárie."
Investor bude musieť zabezpečiť aj posudok o vplyve elektrárne na navrhované vtáčie územie Ondavská rovina a na genofondovo významné lokality Vodnú nádrž Trebišov a Nový Koronč a "podrobne vyhodnotiť vplyv na zdravie obyvateľov, najmä bývajúcich na Cukrovarskej ulici a v severnej časti mesta Trebišov."
Kto je ČEZ, a. s.
Základ dnešnej podoby Skupiny ČEZ bol položený v r.2003, kedy sa energetická spoločnosť ČEZ spojila s distribučnými spoločnosťami. Dnes sa Skupina ČEZ radí k 10 najväčších energetických zoskupení v Európe podľa objemu inštalovaného výkonu, ako aj počtu zákazníkov. V strednej Európe má poprednú pozíciu aj na trhu s elektrinou. Po rozšírení o 3 bulharské a 1 rumunskú distribučnú spoločnosť( väčšinový podiel v Electrica Oltenia) a 2 poľské a 1 bulharskú elektráreň (Varna) sa stal medzinárodným zoskupením, združujúcim viac ako 90 českých a zahraničných spoločností.
Vo výstavbe elektrární nie je nováčikom. Hovorca skupiny ČEZ L. Kříž uvádza, že aktuálna je "výstavba novej elektrárne 660 MW na hnedé uhlie v Ledviciach." Skupina pripravuje stavbu elektrárne s podobným výkonom v Bosne a Hercegovine: "Kontrakt sa podpisuje práve dnes (včera pozn. red.)," dodáva Kříž. Hodnota investície je 1,4 miliardy eur, v prepočte 47,1 miliardy korún.
Podľa informácií agentúry ČTK sa ČEZ bude podieľať na výstavbe nového paroplynového bloku s výkonom 400 až 420 megawattov v Ščokinskej elektrárni asi 200 km južne od Moskvy a na modernizácii energoblokov. Česi zvažujú aj prípadnú spoluprácu na výstavbe dvoch hnedouhoľných blokov s výkonom až 250 MW v rovnakej elektrárni.
ČEZ má investičné zámery aj na Balkáne, kde plánuje investovať štyri miliardy dolárov. Najbližším cieľom je súťaž o kontrakt na výstavbu 700-megawattovej tepelnej elektrárne juhozápadne od Belehradu, ktorá by mala stáť 800 miliónov eur. V konzorciu s americkým AES sa ČEZ dostal v Srbsku na zúžený zoznam kandidátov na výstavbu uhoľnej elektrárne s výkonom 2 100 MW za tri miliardy dolárov.
(lyv)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
